Vcera som si v novinách prečítala zaujímavý výrok istého indivídua - neviem to slušnejšie nazva?. Nepamätám si ho presne, ale v princípe šlo o to, že koncerty skinheadov sú menšie a ich účastníci majú akú takú zvrátenú ideológiu, kým CzechTek ideológiu úplne postráda, je to čistý bordel a preto treba proti nemu rázne zakroči?.
Zostala som zaskočená. Ako môže niekto človeka, ktorý bezdôvodne dojebáva ľudí, poklada? za lepšieho, ako toho, čo sa baví a nikomu, možno občas okrem seba samého, neubližuje. Veď sme sa predsa učili spoznáva? a rozlišova? medzi dobrým a zlým od najútlejšieho veku. Čítali nám o tom dobré babičky a múdri deduškovia, kým otecko a mamička chodili do práce, aby sme mali na nové zebezpečenie domu proti zlým drakom.
A toto indivíduum nebolo ani zďaleka jediné. Ako môže súdny človek a zástupca ľudu napriek smrti nevinnej osoby a stovke zranených obhajova? oprávnenie zásahu českej polície proti účastníkom CzechTek-u s tým že zodpovední konali na základe predbežnej informácie, že škoda spôsobená veselicou bude väčšia ako 5000 korún českých, a tým sa naplní skutková podstata trestného činu? Ach pán prorok, pán prorok, veruže nám vaša veštba najlepšie neposlúžila...

Prišla som domov naplnená hnusom. Hnusom z príbehov, ktoré som celý deň čítala. Hnusom z obrázkov, ktoré som celý deň objavovala pri týchto príbehoch, krvavých a zlovestných.
A ešte smútkom. Smútkom nad tým, ako môže niekto vedome premeni? oslavu radosti na terror. A prečo?

Rozprávali sme sa o tom s Tonym. Vravel mi, že dokonca aj Dalajláma pripustil existenciu situácií, kde už sa proti násiliu dá zakroči? iba násilím. V prvej chvíli mi to nedochádzalo. Ale potom som si uvedomila, že na tom predsa len môže niečo by?.
Malé die?a koná inštinktívne. Ešte sa len učí, čo je dobré a čo zlé. Jeho pamä? ešte nie je dostatočne vyvinutá a počet synapsí v mozgu je omnoho nižší, ako u dospelého človeka. Malé die?a robí čo chce. Stavia na okamžitom ukojení pudu. Nemyslí dopredu.
Presne toto správanie sa dá porovna? so správaním agresiopozitívnych indivíduí.
Mysliaci človek je celý život konfrontovaný s dôkazmi známej tézy NÁSILIE PLODÍ NÁSILIE. Ale agresor si zriedka dokáže da? dokopy dva a dva, poohliadnu? sa po precedensoch a vyvodi? logické následky svojich činov. Vo chvíli, keď slepo nasleduje svoje pudy, alebo ide s davom, premýšla na úrovni dvojročného die?a?a. Nevidí ďalej, ako po najbližšiu obe? a V TEJTO CHVÍLI nemá zmysel ho presviedča? logickými argumentami, pretože aj tak nie je schopný ich pochopi?. V tejto a iba v tejto chvíli nezaberie nič iné, iba jasné a dôrazné fyzické STOP.

Podľa mňa ľudia, ktorí bez rozmyslu a často bezdôvodne uplatňujú násilie by nemali by? žiadnym spôsobom protežovaní, podporovaní, ani tolerovaní. A už vôbec by nemali ma? v rukách moc.
Áno hovorím stale o skínoch. Ale hovorím aj o politikoch (a o všetkých ostatných), ktorí sú rovnako chorí túžbou po moci a neschopnos?ou akceptova? výnimočnos? každého jedinca, jeho originalitu a túžbu ju vyjadri?. Hovorím o tých, ktorých to jednoducho nezaujíma. O posadnutých vlastnou nadradenos?ou. O zaslepených svojím bezduchým nafúknutým egom. O úbohých.
Nechcime by? ako oni. Nenechajme sa oklama? a neverme tomu NEPRÍČETNÉMU NÁSILIU. Nikam to nevedie.