Dnes sme sa nakoniec stretli. Prvykrat od rozchodu v nedelu. Ja som potrebovala pozicat peniaze, on natriet chrbat.
Obaja sme sa tvarili, ze sa nic nedeje, ze o nic nejde a ukradomky sme pozorovali jeden druheho vyhybajuc sa vzajomnemu dotyku. Dala by som kralovstvo a pol princezny aby som vedela, na co myslel...
O boze som tak pateticky sentimentalna, az sa za seba hanbim. Ked si dal dolu tricko a uvidela som jeho cerveny spaleny chrbat, tuzila som ho osetrit jemnymi bozkami, ale neodvazila som sa. Muselo mi stacit 10minutove rozotieranie opalovacieho mlieka: pockaj este, ved si cely biely... Ake ubohe...
Myslim, ze este velmi dlho potrva, kym sa mi podari mu vratit vsetky veci, ktore u mna ma... Budem sa potacat v tomto polovicnom stave, nevediac, kam sa pohnut. Budem dufat. Cakala som rok na sancu. Pockam aj na druhu. Howgh.
A pre vsetkych ludi, co to so mnou myslia dobre, a radia mi vykaslat sa nanho: dakujem za podporu, naozaj si to vazim, ale to ze teraz vyzeram nestastna, neznamena, ze ked sa vzdam svojich snov, budem stastnejsia. Kazdy mame svoju cestu. Mier s vami.