este som v Londyne len mesiac a uz mam dost toho klamania a ojebovania ludi. Nemozeme byt k sebe uprimni? Preco musim byt svina, ked chcem aby sa mi darilo. A stale som tak fucking naive, ze je mi to luto...

Chcem aspon jedneho cloveka, ktory tu bude so mnou a budem mu moct povedat vsetko, bez toho aby to pouzil proti mne, ked mu to bude vyhovovat. A presne viem, koho by som chcela, ale... zvolila som nespravnu osobu, zasa dalsi typek co ma xce len vyuzit. Tak velmi velmi by som sa chcela mylit. Uz tak dlho som nebola tak strasne pekne a hlupucko namotana. Co s tym? Uzit a ist? Alebo ruky prec?

po prvykrat odkedy som tu prisla, som stastna, ze po prazdninach sa vraciam domov.

Snad z tejto hry nevyjdem ako totalny looser