som tu nebola dlho. myslim, ze asi vela dlho. tak 3 mesiace. ak Vas zaujima preco. jednoduxa odpoved: vo veku kedy clovek nie je v podstate sxopny riesit dospelo problemy som sa snazila zvladnut "sama" zivot. ( resp. vdacim za uspesnost jednemu uzasnemu cloviecikovi opacneho pohlavia, ktoreho mam stale pri sebe). najprv boli zdravotne problemy vdaka ktorym som sa nemohla aspon na 80% pripravit na prijmacky, nasledujuca smola na nich, no a to najhorsie prva reakcia mojej matky ked som prisla psychicky na dne domov ( ani mi nepovedala ahoj), na druhy rok si zaplat prihlasky a doucka sama. mna to uz nezaujima. ono sa hovori, ze to nemyslela az tak vazne, ale keby ste ju poznali, tak to poxopite. opisovat svoju matku uz nexcem. taky bezcitny clovek si to nezasluzi.
po jej odporuceni, ze nex si najdem laskavo pracu alebo brigadu, ze mi neda praxy, to naozaj robi, som bola zúfala. neverila som, ze si najdem v BA nemanualnu brigadu.tak zadeprimovana som este nikdy nebola. a to som celkom zivelny typ cloveka.no nakoniec to dobre dopadlo a hura do IOS pisat na PC. sranda tukat celu noc iba cisla:). xalan mal promocie, pre mna jeden z najrajsich dni v mojom zivote, tak sa xcela este ukazat, ze ma dost praxov, tak sa to zvladnut dalo. aj ked uz brigada bola co dalsie 2 tyzdne. taky strax, ze nebudem mat ani na jedlo som nikdy snad nemala. totiz ta.... mi nebola sxhopna dat ani na vlak a nie to uz na jedlo. som si poctivo sporila(ziadne party, juj to bolo krute), a pozrela som nasporene peniazky. a stale som bola zufala. nexapem, ako niekedy clovek, teda ja, dokaze vidiet vsetko tak cierno. po tyzdni na byte som si uvedomila, ze sa mam ovela lepsie ako "doma". uz to domov nevolam bo s matkou to zaslo az tak daleko,som sa citila tak zle, ze som xcela ist k psychiatrovi. naj kamosky mi povedali len jedno. tebe staci ked odtial vypadnes. a mali pravdu. doma matka nevarila a aj na kupovanie jedla kasle( a to ma dobru funkciu v prosperujucom podniku). tak som mala tie zdrav. problemy aj vdaka zlej strave. kupovala som si jedlo s Miskom a ten rozdiel som pocitila za tyzden.
na prvu fakultu ma nezobrali. bola som aj v tej xvili este dost smutna. VS je moj sen uz od 12 rokov.no teraz som rada. je dost tazka. tak pri otvarani som pocitala, ze zasa nic. no nasledovali slzicky, ale stastia. zobrali ma na fakultu, ktoru ktoru som xcela, a pritom este na prakticejsi odbor. jupi:)
tak od tejto xvile som najstastnejsi cloviecik na svete. uz som si vytvorila obranu v sebe nex neberiem matkine vydieracske slova, ze mi neda praxy a nezaplati VS vazne, ze dokazem zit aj bez nej. samozrejme vdaka xalanovi. v podstate jemu vdacim za vsetko. nikdy by ma nenapadlo, ze ja najdem xalana, ktory ma dokaze, tak uzasne podrzat.
velmi som xcela ist na Pohodu.(kto nie, ze:) no na to uz peniazky neboli. dalsia haluz. povodne som mala platit 1700 za najom. no nakoniec si ta zlata osobka vypytala len 250. som mu dala 500 a hura na Pohodu. Misko mi dal este darcek polovicku vstupenky(no nie je zlaty). som sa konecne zoznamila jeho kamosmi. dvox som uz troska poznala. poviem vam, naozaj uzasni ludia. myslim, ze takych je na svete uz velmi malo. a take uzsne kamaratske objatie od xalana, sa mo ani nesnivalo.
som asi velmi empaticka a citliva(kto v 19 nie), ale podla mna uprimne priatelsvo je najkrajsi vztah medzi ludmi.
kedze rada robim zavery, tak ho napisem aj teraz:
pol roka som trpela a trapila sa s ucenim, zdravim... nikdy som neverila, ze budem teraz prezivat take krasne aj ked este asi aj naivne stastie. jednoduxo. vsetko, co som xcela sa mi nakoniec splnilo. no az na rodicov, ale Boh ma musi mat asi velmi rad. to co nemam doma od rodicov(nemyslim hmotne veci) naxadzam u rodicov xalana.
zivot je niekedy kruty. no ak clovek bojuje, krutost sa zmeni na dusevny pokoj.
vazte si zdravia, ludi a predovsetkym sami seba. a halvne nehladajte stastie v peniazox. viem teraz sa bez nix zit neda, ale zit s nimi a nevidiet v nix vsetko sa da...