Stary mongol s zltymi bielkami a naplastou na lavom lici sa postavil v rade predo mna. Tak som ihned zacal bravcovat, na co sa ma on snazil presvedcit ze tam bol uz predo mnou.
"Naozaj ste tu boli predo mnou?"
"Naozaj."
"A pravdu hovorite?"
"Pravdu"
A tym to bolo vyriesene 'bo v pripade ze mi zaklamal bol prave v tom momente trestany svojim vlastnym svedomim a to mi k spokojnosti stacilo a v pripade ze mi neklamal tak mal samozrejme pravo predo mnou byt.

Zrazu ma vsak vsetci ti mongoli co stali predo mnou nahnali do otvarajucich sa dveri, neviem preco, ale usetril som tak aspon hodinku.
Za stolom sedela slecna a ihned riekla "Tu nemas co robit. Mas ist do miestnosti 101".
A ja na habkavou mongolstinou to "Bol som v miestnosti 101 a odtial ma poslali do miestnosti 110. Nehodlam ist znova do miestnosti 101."
A ona zhliadla papierik z univerzity co som drzal v ruke a riekla "Oh, so you are student. So then it's ok. Sit down here please"
A tak som si sadol a povedal "I need exit visa".
"When will you leave the country?"
"On the 5th of August"
A slecna mi supla peciatku do pasu cim mi moj pobyt predlzila o pat tak podstatnych dni a vsetky moje strachy z dalsich byrokratickych obstrukcii poslala s usmevom do /dev/null

"And you want an exit visa?"
"Yes. I need them tomorrow morning"
Podal som jej potvrdenky o zaplateny 43 dolarov. Mongolsku treba platit i za to ze ho clovek opusta.
"So you have paid it already. Great. Anyway, why so fast?"
"Because then i have to get my visa to kazakhstan very quickly"
"Kazakhstan. Beautiful country. I studied there. Beautiful boys...and girls"
"I was quite close last week, in Bayan-Olgii you know, and it was fascinating."
Pozreli sme sa navzajom do tvari. Bola krasna. Krasne biele zuby, hlboke, hlboke velke cierne oci, tak cierne a hlboke ako maju len mongolske zeny.

Zazvonil jej telefon. Pocuval som jej hlas. Bol chraplavy, nejak mam vzdy pocit ze taky hlas maju len zeny ktore vas svojim milovanim zabiju. Alebo zeny ktore maju nadchu. Dekodoval som jej mongolstinu zatial co ona vyplnovala papierik na vyzdvihnutie pasu.

Dovolala, chvilku este vyplnovala ten papierik, potom sa na mna zase pozrela a povedala
"Bayan-Olgii? What were you doing there?"
"Climbing Tavan Bogd. Khuiten peak. The highest mongolian one."
"I know Khuiten. It was beautiful, wasn't it?"
"Verily, it was."
"You know, my father was a director of mongolian's climbing association, so he went there many times."

Hladel som na nu a tesil som sa z tej krasy. Tesil som sa , tesil som sa, tesil som sa z tej krasy. Rovnako ako som sa tesil z krasy tej hory, ajked sa tam na vrchole zahalila snehovou fujavicou svoju tvar.
Tesim sa z krasy a tesit sa budem.
"So that's all. Here you have the paper, come tomorrow morning for your passport to the room 104."
"I will. Thank you very much."
"Good bye"
"Good bye"

Vysiel som von do prachu ulaanbaataru a zase som si hopom skokom vykracoval tym smerom ktorym som sa uberat mal. A bol som stastny pretoze som zase citil ze mi srdce este nestvrdlo na kamen a ze som este stale schopny zamilovat sa za 23 sekund. A jeden subsystem mysle aktivoval slova "Mohol si ju pozvat na kavu, a to prave preto ze uz v UB budes iba jeden den. A mozno tam bude zajtra rano vydavat tie pasy." A tieto slova aktivovali iny subsystem a ten vyslal do vedomia "no tak Hromada, najvyssi cas od*ebat sa odtialto do<> prec a zacat sa hybat. 'bo sa zase zamilujes a zaseknes niekde kde nechces"

A usmieval som sa a spieval som si"Baba, you are my Master and my Friend. Baba, you are beginning and the end."
A o par metrov obdalec som stretol ucitelku z toho mojho milovaneho gobijskeho klastoru a viedla si syna co vyzera ako malicky neo z matrixu a ktory bude za tyzden vyslany do indie na studie. Mozno tam z neho urobia reinkarnata Danzanravjuu, krala Gobi, ktory by mal byt do 7 rokov znova korunovany, a ak sa tak stane, bude mi ctou byt jeho ucitelom zapadnej filozofie. To som mu slubil a slubil som to i mongolsku, ze ked sa vratim, budem ucit filozofiu.


A to je vlastne vsetko co som chcel povedat. Ked bude ten-tam-hore , tj. kazassky konzul, milostivy, nemalo by mi uz okrem vlastneho strachu stat nic v Ceste.

Chcel by som sa podakovat urzovi a jeho kamaratke martine za to ze ma v zdravi dopravili na vrchol hory i s5.