„This one goes to all who knows what buli means
The rest can read it too
But remember, you will be mumified“

4pm piatok – mame byt na Zakovic open, sme v ba, sorry Yxo, this is PPE, problem je v tom, ze o 5-ej mame vybehnut na futbalove ihrisko a skopavat achilovky Galisovi, Adamcovi, Tomashekovi, (poznate este niekoho? – urcite tam bol), prichadzame o 5-30, Trencianske Bohuslavice (nedaleko dedinky Haluzice), situace under controll, kedze v dresoch Umbro s nasimi menami na chrbte behaju nasi dableeri – chalani zo skupiny Vetroplach, my stojime pri ciare, popijame pifko Radegast 10°, Vetroplasi behaju za labdou znacky Nike a potia sa do dresov s nasimi menami. Pino nahraj! - Zakricim si obcas len tak na plne hrdlo, lebo mozem. Dableri odviedli good job, skoncili sme posledni, teda 4-tí zo 4-och. Marcelinho dal aj gola, len Tittela neskopol. Na prvom mieste sivy Galis and spol, zial bez zraneni. Odovzdavanie zlatych poharov, skupinove foto, par konickov na zaver a ideme na festival. Mame este par hodin do koncertu a tak zevlovaanii, korenisty gulas a downtempovy James Ashan. Spevakovi to ide lepsie v Polemicu, je to proste ska-man a v elektro podkladoch sa netrafil do toniny. Habera by povedal, ze bol cely cas mierne pod tonom. Ja hovorim, preco nenechate spievat aj Ďuďa? 10-10 ideme hrat, ludia su vpredu, velke buli, dobry zvuk na podiu (vraj lepsi ako vonku), trochu ticho spev (vonku presne naopak) ale slape to (aj vonku). Mango Molas po nas, zvukova kulisa ku povinnym kopackam domacej slivky domaceho Mariana Zakovica – the chief, ktory je ako medik, len na chlieb natriet.
Najlepsie stavy na festivaloch prichadzaju s vychodom slnka. A tak okolo 5-ej rano, potulujuc sa v stanovom tabore zaciname festivalovat. Rodinna atmosfera najmensieho festivalu na Slovensku ukazuje pravu tvar. Nas kamos STROM sa sprvu mracil, ale vykuzlili sme mu usmev na jeho drevenej tvari. Spat sa mi nechce ani trocha, ludia su ok, absurdne situacie sa striedaju jedna za druhou, je to ako SEN, lahky a pozitivny, vsetci sme na tom rovnako, empatici aj ne-empatici, uz je to teraz jedno. Dino (Mango Molas) si stavia stan, ale zamotava sa do plachty. Nejaky ujo so zlatymi zubami sa mi ospravedlnuje a ani nevie sam ze za co. Hrame hekíska s chalanmi, ktorí maju v parte holku co vyzera jak Milla Jovovich. Marcel ukazuje vsetky finty, aby ju zaujal. Je dobry. Milla kruti ocami a drzi v ruke noz. Niekto zo stanu nam nuka karpatske brandy special. Dzemujeme do rytmu prichadzajuceho kombajnu.
Je 9 am, zacinaju sa vynarat ludia s jasnym pohladom a smrdiacimi po lacnom brezovom sampone, ktory som nasiel na uteraku aj ja. Su cerstvi, vyspati a umyti a hrozne rychlo im to mysli. Rozpravaju sa a pritom energicky rozhadzuju rukami. To je koniec. Je cas ist spat. Zajtra (alebo skor) dnes este hrame na Rudave...

May be continued ...