Jemný a celkom obyčajný príbeh šialenstva - partI.

......pokračovanie......

Pojednání tretie:
o tom ako festival hľadali
a nakoniec ho našli....

V Olomouci prišlo cesty prerušenie
bo vystupovalo tam totok naše dzivče
takže v automobile sa stalo,
že ostalo už len osadenstvo dvoch mužov
ktorí vybrali sa na Boskovice smerom...
Jak dátum na hodinách sa zmenil,
už len kúščok ich od ciela delil..
no len neznal nikto,
že u cieľa čaká ňe dedina,
ale celkom veľké mesto..

a to bolo dôvodom,
že zlyhala navigácia
ta blúdili a na zúfalstva pokraji
miestnu devu stavili
navigačné údaje pýtali...
tak pominul už všetok žiaľ,
keď ukázala deva prstom v diaľ
na perách so slovami,
že chlapci...ste mimo mapy!

ta napokon sa vydali v smere palca
a konečne totok správne miesto našli
i stan rozložili a na pivo zašli...
i skončili v punk sklepie baru
i stretli týpka čo šéfuje tomu zariadeniu
a ako je pri stretnutí slušnos?ou
i počastoval nás on fernetom
pak prišlo sklamania trochu
bo vybrali sa na reggae
a našli oni dub-u
a tak asi po piatej
skončil sa tento prvý deň...

Pojednání štvrté:
o prvom ráne, dni...
divnom zoskupení...
o stretnutí a hodovaní...

Ráno s hlavou pre?ažkou,
čo ďalej nebolo ?ažkou otázkou...
bo najsamlepsie je hneď z rána
ako je pravdou odvekou
hladinu krvi v chlaste vyrovnáva?...

ta furt ešte iba dvaja usadli hneď do baru,
že najvhodnejšie tam bude počkat Líviu,
tak čakali so zelenou, griotkou a pivom,
kým sa budú môc? chváli? plným stavom....

o asi piatej zas boli všetci traja
no netrvala dlho tota sláva
bo v Lívii sa prejavila
chovateľská záľuba
i priniesla si v bruchu
dákeho bacila...

no skoro pominula u nej rados?
z nových v jej bruchu zvierat
ta sa rozhodla že najsamlepsie
ich bude vytykova?...
ta dal by sa z jej pohľadu popísa? tento deň
nijak inak ako: ďe chodím tade tykujem :)

ta zas ostali sme iba dvaja
bo Lifff protestný spánok započala
už potom usúdili, že ňeňi dobré fest v krčme strávi? celý
ta sa za kultúrou na Kvety skupinu pobavi? odobrali...
mno trošku boli sklamaní
bo Kvety boli takí ani slaní ani nemastní...

keď v prológu bola spomenutá sta?
o podivných zoskupeniach,
práve teraz je na totu tému čas
bo ďalšie na pódiu vystúpenie
?ažko môže by? slovami popísané...
skrátka...kto nezažije
nespomenie
a kto zažije ?ažko opomenie...
tak aspoň názov spomenie
Tí syčáci.......

tak do letného kina sa odobrali
ked skončili Syčáci totí...

.........joj vsuvka:
už myslel, že opomenie
že akcie boli po celom meste roztrúsené
ani už nevie čo tam hralo...
no pametá, že celkom sa mu to zapáčilo....

už bol iba sám a ňe dvaja
bo Jaro odobral sa do Jazz - stana
za čas nejaký, presne nevie aký
keď už mal dos? totej samoty
i vybral sa Tull za Jarom...

a tu je vhodná chvíľa,
aby napísal o rozprave s Líviou
a to, že ak treba pomôc?, ta pomôžeme osudu
a nájdeme Jarovi nejakú devu nádhernú...

slovo "oči" toto dáva znac:
aj keď nevie či to bolo vecou náhody, abo co bolo vo veci
ale jak Jara nevedel nájs? dali sa s totou devou do reči
a odvtedy ňe dvaja lež štyria boli
bo ešte aj s jej sestrou boli zoznámení...
no tu sa stala strašná udalos?,
že vína prestávalo už by? dos?...

a totok bola možno strašná chyba,
že vybrali sa po zásoby do automobila
že potešenie očí naše presne z takej devy mohli ma?
nuž a ako sa stáva, nechce sa človeku na takej akcii v noci spa?...

ta odobrali sa do reggae stanu zabáva?
i tuto nastala tá chvíľa,
od ktorej si už veľmo nespomína
vie iba že tančili a debatili až do svitania....

Pojednání piate:
o druhom ráne
a vymletóze.....
o rannom delíriu nebudem dlho vypráva?...
dobre, že som si po obchôdzke povedal choď už spa?!

keď ráno včera hlava bolela,
dnes ešte aj guča na nej bola...
ta rozmýšľal, že čo dôvodom jej vzniku bolo
iba má v hlave takú haluz
že za šialenstvo čo to
dávat tyče v prostred stanu...
kde ľuda sa venova? tancu majú
nie tyčiam, šnúram
a iným veciam sa vyhýbaniu...

koľkokrát vec sa musí zopakova?, aby sa stala zvykom?
.....nevie, ale zas započali ráno tradične - panáčikom...
ta nebude toto posedenie popisova?,
každý vie jak to prebieba snáď...

Jaro vymletý a strašne mimo,
ešteže ho duo čakalo v ich krčme a na stole pivo...

no keďže bola cieľom cesty aj kultúra
tak sa vydali na cestu k pódiam....

********************************************

Pojednání šieste:
o pravde a neznaní a ideáloch....
o úchyloch a teplých ľuďoch....

a vtedy sa tá vec stala
že na chvíľku ostal ako loutka nemá...
chvíľku nemohol nájs? slova
od toľkého prekvapenia...
...sa dozvedel, že je aj rozvedená
tota deva
čo ju spoznali včera,
že je jej 30 rokov od zrodenia
a že má priateľa,
že má dcérku malú,
že osem je už rokov tomu...
a presne vtedy mal zážitok autor prvý
a bol to muž a nie žiadne devy,
bo zdalo sa to sprvoti
ako zážitok veľmo príjemný...
a keď svoje oká zaostril
hľadí...
a má na svojom bruchu
..... veľkú chlpatú mužskú ruku!
tak sa oddelil od davu
a išiel on znechutený trošku pozadu....
.....o papouškovi......
a ako prchal na druhú stranu
tak spoznal jednu devu
papouškom zvanú...
mu jednu pusu dala...
potom ešte dáka
tak vo víre tanca
keď sa odobrali k reggae stanu,
ale ništ vážne
len také v opitóze
vymletóze......

Pojednání osmé:
o tre?om ráne, o odchode a ceste....
a rôznych haluziach ešte....

Tak jak včera a tak jak predfčera
strašne hlava bolela
a organizmus sa chcel asi zbavi? alkoholu
tak zalúdku obsah bol vyvrátený do válovu...
dvakrát či trikrát, i jednou je dost...
ale trikrát je už fakt asi moc!

ach ta zas sa podarilo zobudi?
len škoda že sa už Jaro nemôže opi?
kuká na ešte posledné jazze -
fajne chlapci do bicích, klavíru, basy a electric-mandolíny reže...

na to naše dzifče apatia sadla
ta zbaľ ten stan a padla...
ale to len sme mysleli
bo na polievke chlapci este pár hodín sedeli,
i radi by Felliniho videli,
ale potom keď Livin pohľad zbadali
a nemali si ruši? ich večerný program už nikdy v živote,
ta predsa naskočili do auta, aby sme ráno boli v robote...

tichá domácnos? dlho netrvala
a nočná vymletá cesta sa počala...
cesta bola v polospánku, tri telá vymleté
mysle spomalené
a v očiach šiestich strach, že reku ani nedôjdeme...

ta len rynuli sa z hub rôzne haluze,
že ta možno sme už na Slovensku
a možno si to ani neuvedomujeme...
ale možno vtedy už necestovali...
abo možno dvestovkou už jeli...
a možno dávno už v Prešove boli
jedine žeby ne....!
v tom prípade počúvali chrobačie rozumy Livine
chruš? a brku!
na ceste obišli srnku
a ďalšiu prírodu živú či mŕtvu...
Jaro, šoféruj! – výkriky zneli
čo z toho, keď ostatní jak debili dreli....

a jak Jaro ráčil líčit, cesta bola plná zvierat
a o ich vyvrátených črevách....
že hmyz je také sprosté stvorenie
že sa s autom bozká,
keď svetlo uvidia jeho očká...
len to ešte nevie, že hneď zahynie,
bo z toho stretnutia veľká láska nevznikne,
bo v zápätí uvidia očká hmyzu jeho črevíčka...
no tak sa vyvinula debata
že dôvodom chovania tohto hmyzu ňeňi glupota,
len to hmyz už má svojho života dost
keď si uvedomí svoju úbohos?!

a ňeňi to náhoda
že človek ľudstva pánom sa nazýva
a asi jediný má rozuma
bo nielen hmyz neni zviera s umom z vyššej vôle
obdarené...
ale i srna, i líška, i pes i neviem čo ešte
je tak isto glupe stvorenie
čo pokúša sa o s automobilom spojenie.....

......a došli v pohode dom,
už dlho sme nepočuli biely kvet a dement song
a to je záver tripu....

Epilóg:

ta už sú všetci doma
a to je koniec pojednania...
a o tripe na Čechy
každý ma iné teď myšlienky:

Tull: úlet jako sviňa
čo sa len tak nezažíva....
Lifff: najhoršia akcia na svete
čo zažila vo svojom zivote......
Jaro: japonec, ty vole, ty vole, japonec!

.........ta konec..........