povedala by som mu, ze je to pica a ze sa ma na to vysrat. ze nestoji za to trapenie, ved ho v podstate podviedla este skor ako spolu nieco mali.
nebrala by som na vedomie ziaden argument ani z jeho ust ani z ust hocikoho ineho. lebo toto sa nerobi.
a na jeho mieste by som dlho, velmi dlho a smutne, plna sklamania odpustala a zabudala. hlavne zabudala.

lenze moje miesto je v tej klietke hanby.
sama pred nim, pred sebou a pred vacsinou mojich kamaratov.
stojim medzi tymi mrezami, prosim o milost a odpustenia, sama do seba hadzem kamene. lebo ty okolo nejdes a nerobis to sam. ale ak by si ho hodil ty, bolo by to lahsie, no ja si lahsi trest nezasluhujem.

vravim si, prejde to. vzdy vsetko preslo, akakolvek bolest. prejde pomaly, ale prejde.
a tak cakam.