zoznam niektorych pohnutok veducich k participacii v diskusnych forach resp priklad dosledkov (nie vzdy radostnych v klasickom ponimani avsak veducich k zdokonalovaniu koncepcneho myslenia, ktore sa moze casto vznacovat tym, ze hoci neodmietame ine nazory sme spokojni s vlastnymi) koncepcneho uvazovania (samotna koncepcnost nezarucuje intelektualne uspokojenie):

1. potreba ukazat spolocenstvu svoj intelekt (pripadne sa v skutocnosti nemusi jednat o tuzbu prezentovat intelekt, ale len svoju osobu sposobom, ktorym si ziska naklonnost spolocenstva alebo aspon pocit prislusnosti k nemu, na kyberii hra prim samozrejme intelekt co vsak nemusi byt odstrasujucim faktorom pretoze objektivne ohodnotit sa to neda a tym padom je to velmi pozitivny faktor pre siroky rozsah IQ)
2. odmietanie prezentacie svojej mudrosti na miestach kde niet pochopenia
3. po uspokojivom odprezentovani sa nastava kriticka faza kedy je tendencia opustit sucasne miesto a nachadzat nove impulzy na inych miestach alebo povznasajuce samovylucenie sa zo spolocenskeho diania na potrebny cas
4. cely problem by zrejme mohol spocivat v tom ze je problem odprezentovat nase skutocne ciele pretoze sami s nimi nie sme dostatocne oboznameni z rozmanitych dovodov a taktiez dochadza pod vplyvom rozmaniteho spolocenstva k zasumeniu cielov ktore nam povodne boli zname
5. ak to zoberiem vaznejsie (chtiac vpasovat osobne pohnutky pre inspiraciu) necitim sa v beznom prostredi pochopeny a nevychadza to zrejme z nadmerneho intelektu, preto apelujem na odvratenie pozornosti od prilisnej polemiky ohladom inteligencnej urovne, tymto sa mozno zabezpeci vacsia trvalost fora ale samozrejme samotne vyrazove prostriedky zostanu zachovane v duchu tohoto fora, pretoze samotne vyjadrovanie si vyzaduje systematicnost a istu prirodzenu noblesu, od tychto nanosov nema vyznam sa za kazdu cenu oslobodzovat