fyzické hranice ideál ak nastúpia nie skôr ako o polnoci, psychické vôbec -)

tesne predtým som čítal McLuhana a páči sa mi jeho vnímanie objektov, s ktorými sme v súčinnosti, ako naše situačné extenzie - v aute nemám len dve nohy, ale aj štyri kolesá a tomu prispôsobujem počas šoférovania aj mozog. tým že pri počítači trávim veľa času, nemôžem si nahovára?, že neformuje aj moje telo, tak ako taxikára formuje taxík.

no však to, keď ustrnú, je to len signál ukonči? činnos? a zača? znova myslie?. a keď je potom vymysleného dos?, môžem zase kona?. to mám odsledované - ak si sadnem k počítaču bez nápadu, väčšinou ho takto nevymyslím.

posledná veta je len vzdych, nič dôležité.