Mam pocit ze vrcholom dnesneho dna bude moj zazitok spred par minut. Tym zazitkom bolo najdenie knihy s nazvom "Premenstruacny cyklus" na zachode cisto muzmi obyvaneho internatneho bytu. Zrejme pre prilezitostne zenske navstevy.

V pondelok som priatela nechala doma a s jeho spolubyvajucimi som sa vybrala na zatah do mesta. V Hard Rock Cafe maju predsa akciu - pivo za jedno euro. Dnu sme sedeli len chvilku. Nevydrzali sme tam dlho pretoze tam bolo plno a hlavne sa tam nedalo dychat kvoli voni pachu. Tak sme si kupili pivo, sadli vonku na Fußgangerzone a debatovali. Teda chalani sa rozpravali. Ja, jedina holka medzi osmimi chalanmi som sa ozvala len obcas... Ale po case som oprasila svoje znalosti roznych jazykov a veselo diskutovala s nimi. Po chvili si zvykli ze hovorim zmeskou nemciny, anglictiny a francuzstiny.
Okolo pol noci sme sa rozhodli zmenit podnik. Den predtym sme boli na nejakej alternativnej diskoteke tak sme sa tam rozhodli ist opat. Pre mna to znamenalo velmi zabavnu cestu na nosici Fabianovho bicykla. Po 15 minutach jazdy sme boli tam. Diskoteka vobec nebola taka plna ako den predtym a tak sme obsadili cely parket. Ja som sa zvalila do kresla, popijala pivo a fajcila pre vsetkych vokol mna take zvlastne cigarety Petra. Nevydrzala som takto ale dlho, pretoze chalani si po niekolkych minutach tancovania uvedomili ze jedine dievca medzi nimi netancuje. A rozhodli sa to napravit. A tak som bohuzial musela ist tancovat. Najlepsie sa tancovalo s Thomasom, pre mna najkrajsim z tejto skupinky. Nieco pre druhou som sa ozvala ze by sme uz mohli ist aj domov. Ved som dorazila v nedelu vecer a odvtedy som spala len par hodin.
Zaspala som okolo tretej a to som este vobec netusila co ma caka na druhy den.
Rano ma Mato zobudil okolo dvanastej alebo mozno uz druhej poobede. Mal horucku a bolo mu zle. A tak som prebrala starostlivost onho. To som vsak este netusila co ma caka. Uz som sa raz starala o jedneho choreho typka s ktorym som chodila a viem ze sa spraval ako male bezmocne babatko, teraz som si vsak povedala ze Mato je predsa dospely chlap tak sa hadam nenecha obskakovat.
Omyl! Neustale som mu varila novy caj, podavala veci, kazdu chvilu chcel pohladkat atd. Vecer som mu povedala ze ma moze zobudit ak mu bude velmi zle alebo ak bude nieco potrebovat. To som vsak ale netusila, ze ma bude budit kazdu polhodinu, vzdy ked zaregistruje akykolvek moj pohyb. O osmej rano zvonil budik aby som si zobrala tabletky. Musela som ho ist vypnut ja. Chvilu na to ako som si opat lahla do postele, Matko vyhlasil ze si prosi vodu. Opat som sa zdvihla, doniesla mu vodu a rezolutne vyhlasila ze ideme k lekarovi. Suhlasil, ale dalej lezal v posteli a odtial mi podaval instrukcie. "Zapni pocitac, najdi v googli toto." Tak sme tu nakoniec nasli nejakeho lekara. Ked sme sa odtial vratili, Matko bol maximalne spokojny a dokonca sa citi lepsie.
Ale hlavne, konecne odo mna nic nechce :)