Po dvoch akčných týždňoch plných zmien a príjemných očakávaných i neočakávaných udalostí sa znovu ozvala. Zakvačila sa na chrbát, stisla srdce, zaslzila oči.

"Ahoj!" povedala, "tak som tu aby si si moc nenamýšľal. Si si myslel, že už môžeš machrova?, čo?"

"Nechaj ma na pokoji!" bránil som sa chabo.

"Kdeže" zasmiala sa zlovestne, "teraz si pekne zalez do postele a plač."

Nedalo sa inak. Naš?astie došiel Marek a vytiahol ma z najväčšej brindy. A potom dievčatá z práce rozohnali chmáry. Je príjemné ma? okolo seba príjemných ľudí :-)

Len to srdce kebyže sa neozýva...