joj...uz davno to, co som pisala dennicek...pamätam si na tie vecery...schulena v tme..mi hlavou mihali sa myslienky...a chcela som im pomoct..usporiadat sa...vysporiadat sa sama so sebou...bolo ich hadam tak 5 linajkovych zositov...kresbicky, basnicky, sny, farby voni...letne noci...prva choroba srdiecka...a ty...moja prva laska...
...videla som ta znova...a padali nam obom slzy z oci...vieme, ze to bolo tak krasne...nasa laska...
...vieme, ze ta laska ostane nasim priatelskym putom...viem, ze mi vzdy skoltula sa tajna slza...ked ma odprevadis na moje cesty do sveta...a sam sa vratis do tvojho sveta...
...viem, ze nik len ty si mi tym najlepsim priatelom...mam obrovske stastie, ze ta mam...a nikdy neprestanem citat tie riadky dennicka...a tie listy pisane od srdiecka...nemam uz 14...preslo 10 rokov...no viem, ze citit prvu lasku...je nieco uzasne...
lubim ta...lubim ta ako cloveka...si cisti a uprimmny si mily a doverny...a aj ked drahy mojho sveta sa tak malo krizia s tvojim...viem, ze lubim ta....