Docitane.

Po ukončení štúdii dejín umenia (gratulujeme! :)) sa Tomasz rozhodol využi? svoje posledné prázdniny na skúmanie tajomstiev kamenných kruhov v Pomoransku, poľskom vojvodstve pri Baltiku (viď mapa). Archeologická expedícia v dedinke Gąsiory (pravým menom Węsiory) odhaľuje tajomstvá gótskeho osídlenia na území Pomoranska. V knihe je veľmi zaujímavo popisované odkrývanie hrobov a dejiny tejto oblasti. Ech, škoda, že som túto knižku nečítala, keď som sa rozhodovala, kam pôjdem na školu...
Na výpravu vzal Tomasz aj svojho brata, leňocha, ktorý práve zmaturoval, no nezaujímalo ho nič iné, než poflakovanie sa so svojimi kamošmi. Bolo celkom zaujímavé sledova?, ako sa Tomasz snaží prebudit v svojom brachovi záujem o archeológiu, využívajúc pri tom občas aj nie celkom korektné prostriedky.

Príbeh bol prvýkrát uverejnený v roku 1960, v čase, keď sa postava "pána Tragáčika" pravdepodobne ešte len rodila v hlave Nienackeho. Podobne ako v "Prvom príbehu pána Tragáčika", aj tu dej ustupuje dejinám a rozpadá sa niekoľko príhod, ktoré takmer nič nespája. Tomasz sa tu ešte správa inak než sme zvyknutí, je zlostný, klame, podvádza... a nemá tie pravé detektívne vlohy. I keď načo uvažova? nad (zdanlivo) nezmyselnou krádežou fikusov, keď pod nohami ležia kostry dávnych gótskych bojovníkov? Úlohu toho, kto vysvetľuje, poúča, organizuje, tu preberá skôr Andrzej, vedúci expedície.
Jediné, čo nám môže pripada? známe, je Tomaszova neschopnos? nadviaza? vz?ah s nežnejším pohlavím, chichi.

Mimochodom, vydavateľstvo Ikar sa vydaním "Prvého príbehu", "Atanarichovho pokladu" a plánovaného "Svätého relikviára" odhodlalo na celkom odvážny čin, tieto tri knižky sú viac statické než ďalšie príbehy a naviac Tragáčik bez vehikla... Ktovie, ako prijímajú noví čitatelia tieto stories...


kamenný kruh vo Węsiorach