Dnes bol zvlastny den... Vsetky tie miesta, vsetky tie spomienky... Ten famozny stary byt s vysokym stropom a velkymi oknami do ulice, kde sme spolu stravili leto... aj ten koberec na ktorom sme sa v tu noc milovali tam urcite este lezi, a ja by som mohol este i dnes prisahat, ze stale citim tie moje ubolene lakte, ktore mi po tom ostali...
trhovisko pod muensterom a velka slnecnica ktora sa jej tak pacila... stadtgarten v ktorej som jej vracajuc sa z mesta odtrhol krvavo cervenu ruzu... vtedy, ked som bol este tak sialene vnimavy, ze som nemohol tu nedbanlivo vyslovenu vyzvu "len ak si schopny pre mna aj kradnut, len vtedy ma milujes" nechat len tak...
botanicka zahrada a listy nahromadene kym som bol v rakusku, ktore sme si vzajomne citali - uz vtedy sme boli viac osve ako spolu...
tie uzasne rana v posteli, jej krasne vonave telo... a to ako plakala, vzdy ked som ju sklamal...

ten roh ulice, kde sme sa v tu uplne prvu noc lucili... stali sme tam asi hodinu ako dvaja pomateny blazni, rozlucit sme sa nevedeli, dat si pusu sme sa neodvazili...

a par mesiacov na to, predsa... znova tu, opat spolu, v tom starom dome, v uplne novych roliach, uz sebaisty a bezbreho zamilovany... tu, v to teple leto... teple leto spomienok, teple ako dnes...
kde je to vsetko? Odviate, stratene, prikryte prachom minulosti... tak nahle ako si ju ziskal, tak nahle a neocakavane si ju stratil... uz nikdy nic nebude ako predtym... zivot uz nikdy nebude mat zmysel...