Odhali? zakódované tajomstvo zverokruhu (zvieratníka), ktorý sa nachádza v chráme bohyne Hátor v Dendere vyžaduje vykona? správnu astronomickú a historickú interpretáciu záznamov, ktoré sa na zverokruhu nachádzajú. Môže to by? astronomický objav zásadného významu. Orginál Denderského zverokruhu je v súčasnosti v múzeu Louvre, Paríž, v Egypte ostala len kópia. Zverokruh v sebe skrýva záznamy najdôležitejších astronomických a súčastne aj historických udalostí pre celé ľudstvo a vôbec život na Zemi za posledných niekoľko Zemských precesných cyklov, teda minimálne za posledných 25800 rokov.

Osoby, zvieratá a znaky nachádzajúce sa vnútri a po vonkajšom obvode zvieratníka reprezentujú buď nebeské telesá ako planéty, Slnko, Zem, pásy asteroidov, súhvezdia, desiatu planétu (nazývaná aj Nibiru, Marduk, Faeton, Planéta X...), alebo sú to značky, ktoré ukazujú smer pohybu planét a planéty X, prípadne majú svoj špecifický účel. Obzvláš? to platí pre polohy X, keď táto križuje (prelieta ponad) dráhy planét slnečnej sústavy.



V ďalšej časti sú rozobrané ďalšie možnosti pre pohyb X v slnečnej sústave- ako ich znázorňuje zverokruh a budú vysvetlené mýty o Horovi, Sutechovi, Usirem a podobne z astronomického pohľadu. Závery ohľadne možných dráh planéty X podľa zverokruhu som vykonal po náležitých astronomických a fyzikálno-matematických výpočtoch a úvahách, po štúdiu orbitálnych dráh dvoj hviezd a troj hviezdnych systémov. Dráha X je znázornená aj na priloženom obrázku.

Po objavoch týkajúci sa k vzájomných polôh pyramíd v Gíze a Dášure vzhľadom k umiesteniu rieky Níl aj nedôverčivý a konzervatívny egyptológovia začali pripúš?a?, že staré pamätihodnosti v Egypte sú kópiou umiestenie hviezd a planét na nebi. Iný významný fakt je, že tieto pozície monumentov sú pravdepodobne také, aké bolo zdanlivé umiestnenie hviezd na oblohe v čase, keď stavby boli postavené.

Bohovia v mýtoch sú zviazaní presne s určitými hviezdami a planétami. Po výskume Denderského zvieratníka a po matematickom - astrofyzikálnom rozbore planetárnych obežných dráh a pohybov osí otáčania planét bolo mi jasné, že Usire je Urán, Hor je Jupiter, Sutech je planéta X, alebo Saturn (po zmene obežnej dráhy vyvolanej pôsobením planéty X). Thovt je Merkúr, Geb je Zem.

Nie každý návrat Nibiru do vnútra slnečnej sústavy, obzvláš? to platí pre vonkajšie planéty, je pre planéty a ich satelity kritický. Pre Zem je nebezpečný –spôsobujúci kataklyzmy /globálne potopy.../ pravdepodobne každý druhý, alebo tretí /dva zo šes?.../ návratov Nibiru. Len vtedy sú Zem a Nibiru dostatočne blízko dlhšiu dobu.

RNDr. Smutný Pavel v spolupráci so Z. Egrym.

Po prečítaní kníh ako Dvanásta planéta, Návrat ku Genezis,...od autora Z. Sitchina a diel iných autorov napríklad od Wiesnera, Grygara, Wojnara, Železného a ďalej na základe biblických zdrojov /Kniha Jozueho, Kniha Jóbova, Babylonského eposu Enuma Eliš, legiend, bájí a spisov Egyp?anov, Sumerov, Číňanov, Mayov, národa Hopi a podobne, som vykonal astronomicko fyzikálne výpočty a úvahy.

Na základe výsledkov výpočtov a úvah som vypracoval hypotézy týkajúce sa Nibiru, čo je jedno z pomenovaní pre planétu našej slnečnej sústavy, ktorá fyzicky nebola doteraz objavená, ale mnohé skutočnosti nasvedčujú tomu že existuje.

Uskutočnil som konzultácie so Z. Egrym, ktorý je odborník na egyptskú mytológiu, astronomické a astrologické záležitosti, čo mi značne pomohlo pri objasnení niektorých faktov. Moje hypotézy sa týkajú dráhy Nibiru v slnečnej sústave, jej hmotnosti, objemu, účinkom na Zem a ostatné planéty a mesiace.

Nibiru je planéta alebo nezapálená, prípadne zhasnutá hviezda, ktorá obieha okolo Slnka po eliptickej dráhe s veľkou excentricitou.

Fakt, že Nibiru ovplyvňuje každú planétu v našej slnečnej sústave sa nachádza v mnohých legendách a mýtoch rôznych národov sveta. Podľa nich paralelne s kataklyzmami na Zemi bol ešte viac postihnutý Mars /totálne zničená atmosféra, stiahnutý vodný obal, zničený život na planéte/, dokonca zo Zeme nastala viditeľná zmena farby planéty. Venuša pri podobnom strete tiež výrazne zmenila farbu a dokonca na určitú dobu bola viditelná s kometickým chvostom.

Nibiru má prstenec a z tohto prstenca a z atmosféry a satelitov sa môže uvoľňova? v perihéliu milióny krát viac hmoty ako z priemernej kométy. Keď Zem prechádza cez takýto chvost je tu dážď a meteoritický dážď. Keďže prstenec a satelity sú v prevažnej miere z vody /asi 80percent hmotnosti/, takýto dážď z vesmíru na Zemi môže by? zdrojom prírastku vody v oceánoch. Úroveň morskej hladiny sa zdvihla po potopách vždy približne o 50 až 100 metrov. Sú vedecké dôkazy a aj podmorské terasy ktoré tomu nasvedčujú.




Hviezdy pásu Orióna a Sírius sú hviezdy, ktoré sa relatívne najmenej pohybujú voči našej slnečnej sústave. Slnko sa pohybuje s relatívnou rýchlos?ou 19,4 km za sekundu voči okolitým hviezdam, pričom tento pohyb smeruje do súhvezdia Herkules, ktoré leží na oblohe oproti Oriónu. Tieto fakty svedčia o tom, že Slnko sa pohybuje buď smerom k pásu Orióna a k Síriom, alebo v smere od nich. Sírius A a B s hmotnos?ou spolu 3,4 násobku hmotnosti Slnka a oblas? pásu Orióna sú aj najsilnejším zdrojom gravitačnej prí?ažlivosti pre našu slnečnú sústavu. Na základe týchto faktov vyplýva, že Slnko so systémom Síria a sústava Centauri môžu tvori? multi hviezdu a Slnko teda obieha okolo systému Síria!

Hviezdy pásu Orióna a Sírius sú hviezdy, ktoré sa relatívne najmenej pohybujú voči našej slnečnej sústave. Slnko sa pohybuje s relatívnou rýchlos?ou 19,4 km za sekundu voči okolitým hviezdam, pričom tento pohyb smeruje do súhvezdia Herkules, ktoré leží na oblohe oproti Oriónu. Tieto fakty svedčia o tom, že Slnko sa pohybuje buď smerom k pásu Orióna a k Síriom, alebo v smere od nich. Sírius A a B s hmotnos?ou spolu 3,4 násobku hmotnosti Slnka a oblas? pásu Orióna sú aj najsilnejším zdrojom gravitačnej prí?ažlivosti pre našu slnečnú sústavu. Na základe týchto faktov vyplýva, že Slnko so systémom Síria a sústava Centauri môžu tvori? multi hviezdu a Slnko teda obieha okolo systému Síria!

Podľa výsledkov výskumov urobených najmä na základe rozborov vzoriek ľadu z ľadovcov v Grónsku a v Antarktíde, vyplýva, že počas histórie ľadovcov sa vyskytovali prudké teplotné a klimatické zmeny. Prudké výkyvy teplôt sa vyskytovali v intervaloch priemerne o čosi menej ako 1500 rokov (pozri priložené grafy). Najvýraznejšia teplotná zmena trvala približne medzi rokmi 11500 pred Kristom až 9500 pred Kristom. Jednalo sa o obdobie s poklesom priemerných ročných teplôt okolo 20 stupňov Celzia. Roky okolo 9500 pred Kristom sa zhodujú aj s údajom podľa Herodota, ktorý ho spája s katastrofickým koncom Atlantídy spojeným s prívalmi vôd. Tento údaj Herodotos prevzal od Egyptských kňazov.



Pri pootočení obrázku Senmutpc13 o 90 stupňov, (hviezdna mapa z južného panelu stropu Senmutovej hrobky) a po zvýraznením niektorých dôležitých spojníc bol Senmutpc13 upravený na obrázok Senmutpc13pyramid. Pri pozornejšom pozretí sa na tento obrázok vystúpi z pozadi silueta Chufevovej pyramídy. Ľavú hranu Chufevovej pyramídy (na hviezdnej mape Senmutpc13pyramid) tvorí spojnica Síria (hviezda v ľavom dolnom rohu veľkého štvorca, nad ktorou je hieroglyfické meno Síria) s rohmi býka a s ľavým okrajom lode nad Hyádami.

Náklony strán na maľbe zodpovedajú sklonom stien pyramídy.

Smer pohľadu postavy (Usire - Orióna) je aj smerom pre šachtu smerujúcu z Komory kráľa na Zeta Orionis z Oriónovho pásu.

Ruka, oči a špica lode Usireho - Orióna vyznačujú smer, ktorý je smerom ďalšej šachty vo Veľkej pyramíde.

Postava Eset (ktorú privádza Usire) má nad hlavou kruh, ktorý polohou na obrázku presne kopíruje polohu komory nachádzajúcej sa pod pyramídou.

Dĺžka Veľkej galérie ( uhol jej sklonu voči vodorovnej rovine) korešponduje s dĺžkou hlavnej polo osy (uhlom sklonu hlavnej poloosi voči vodorovnej rovine) pre proti pohyb Slnka v binárnej sústave s X (treba pootoči? v osovej symetrii podľa roviny Ekliptiky).

Poloha Hlavy Usireho – Orióna na Senmutovej hviezdnej mape je miestom Komory kráľovnej.

Zeta – Orionis je na pozícii komory kráľa.

Zeta Orionis (Symbol pre Veľkú pyramídu na základe prirovnania k hviezde z pásu Orióna) je umiestnená presne v strede obrysu Veľkej pyramídy na obrázku Senmutpc13pyramidc!

Dvojnásobok výšky veľkej pyramídy sa rovná dĺžke vedľajšej poloosi pre orbitálnu dráhu planéty X, podľa Senmutpc13pyramid!

Podľa sklonu bočných hrán veľkej pyramíd (obrázok Senmutpc13pyramid), na základe uhlov pod akými ich vidno na obrázku sa dá usúdi?, že pyramída bola zaznačená do mapy (pyramída bola postavená podľa mapy?) z miesta ležiaceho približne v smere od Sfingy. Pozorovateľ sa díval z juhu na sever. Na hviezdnej mape vidie? ale súhvezdia južnej oblohy.

Je tu teda opä? spojitos? s pretočením zemských pólov (spôsobené priblížením planéty X).

Keďže pás Orióna na Senmutovej hviezdnej mape vidie? pod uhlom približne 2,7 stupňa a na obrázku má šírku rovnú polovici výšky Veľkej Pyramídy, tak z tangensovej vety pre strany trojuholníka vyplýva, že miesto pozorovateľa bolo vo vzdialenosti približne 146,6m x tg5,4 stupňa = 1550m od Veľkej Pyramídy.

Je tu tiež podobnos? medzi dĺžkou Veľkej Galérie s proti pohybom Slnka voči planéte X. Keď dĺžka galérie zastupuje v podobnosti dĺžku hlavnej poloosi pre proti pohyb Slnka, tak výška galérie predstavuje dĺžku vedľajšej poloosi pre proti pohyb Slnka. Dvojnásobok výšky Veľkej Pyramídy znázorňuje vedľajšiu poloos pre dráhu X. na základe týchto údajov je dvoj násobok hlavnej poloosi dráhy planéty X rovný (46,11m/8,74m) x (2 x 146,64m) x (4,3 miliardy km/146,64m) = 1550m x (4,3miliardy km /146,64m) = 45,4 miliardy km.

Získali sa dva rovnaké výsledky (1550m) na základe dvoch rôznych výpočtov. Nemôže to by? náhoda!

Dendera zodiac (slovensky preklad je v druhej polovici stranky)

pokracovanie: Akustika, optika a mikrovlny v najstarších egyptských chrámových komplexoch