Okej, taklze napisem nasu prvu streku. Isli sme Mato, Stanka, firewolf a ja z BA do Banskej Stiavnice sa kupat. Boli sme rozdeleni na stopa po dvojiciach, ja som bola s Firewolfom. Hrali sme sutaz kto prvy dostopuje do Stiavnice vyhrava a ti druhi budu musiet varit veceru... Ako sme tak isli cez nejaku dedinku s Firewolfom sme narazili na zrazeneho kralika pri ceste. Bol cerstvo zrazeny, biely domaci kralik. Stojime nad nim a skrabeme sa po hlavach- zobrat ho, nezobrat ho? No nakoniec sme sa odhodlali a zobrali sme ho. Kralik nas sprevadzal na stope az do Stiavnice a potom az na Klinger (jazero) kde sme ho vecer zkozkovali a zbavili vnutornosti (ktore uz aj tak boli zmixovane potom ako ich preslo auto) a upiekli sme si ho na ohni. Kozusok som si odlozila a planujem si z neho daco usit (prave sa mi tu susi). Mato so Stankou nam do poslednej chvile neverili, ze sme nasli kralika a chceme ho zjest az kym ho nevideli na vlastne oci. Kedze oni nemali chut si dat, nakoniec sme ho jedli len firewolf a ja. Mali sme pri tom dobry pocit, ziadne vegetarianske predsudky nas neskreli, zrecyklovali sme ho uplne celeho (no az na kosti a nejake zbytky, tie sme nechali v lese).
Potom sme sa presunuli na jazero v Banskej Belej a o den nato sme sa v lese rozlucili s Matom, ktory sa rozhodol ist peso na Zajezku a my traja sme pokracovali na Kokavu na Slnovrat. Na Slnovrate bolo zaujimavo, kadeco som sa tam naucila a kadeco som si tam prezila. Po Slnovrate nas opustil Firewolf a vybral sa cestovat po svojom a ja som zostala asi s partiou dalsich 6 ludi, z ktorymi sme sa vybrali na Dobročský Prales a nejako sa tulat lesom. Prvu noc sme spali na salasi z druhej strany Cisarskej holi, lebo prsalo sme sa museli ukryt. Pocas tohto dna sme v lese objavili opusteny laznicky dom, ktory nebol vykradnuty a zniceny, vnutri boli este poukladane veci, akoby len pred nedacvnom odtial dagdo odisiel. Noviny, co sme tam nasli polozene boli z roku 1976 (cize 10 rokov predtym ako som uzrela svetlo sveta). cele to miesto v nas vyvolaval zvlastny pocit, akoby sme sa posunuli v case. Zabudnute miesto. Nadhera. Odtial sme potom pokracovali na Dobrocsky Prales, no nestihli sme don dojst, uz sme boli unaveni, tak sme sa zlozili asi pol hodku od neho. Cely den sme nejedli iba rano pred odchodom a ked sme sa vecer zlozili ze ideme jest, bolo mi to uz jedno, po celom dni som sa akoby dostala ineho, cistejsieho stavu vedomia a bola som rada ze som a neriesila som.. No ako zavonalo jedlo, prihlasil sa moj organizmus. Bolo to skvele. Stretli sme sa partia naozaj skvelych ludi. Hned na dalsi den som musela odist domov, lebo som bola tak dohodnuta, co ma dost stvalo, ale zivot je uz taky.. Ranajkovala som iba jahody co sme nasli v lese. Potom som sa oddelila od ludi a zchadzala som peso do doliny a do civilizacie. Po ceste dolu som sa citila naozaj skvelo, nikde nikdo, iba hory, tichy les, na kilometre nikoho, iba lesy, lesy, lesy. videla som medveda v poraste asi 200 metrov odomna, mal ma na haku, tak som nechala na pokoji, pohlad na jeho siluetu a plne tvary ma naplnili radostou. Pokracovala som dalej a na opustenej asfaltke som strela miestneho lesnika, ktory ma hodil autom do Cierneho Balogu. Tam som vysomrovala 20,- na autobus do Brezna. Uz bolo pol tretej ked som dosla do Brezna a zomierala som hladom. Mala som flautu, tak som si sadla pred miestny supermarket a zarobila nejake prach ny jedlo. Pokecala som si s miestnou novinarkou-cirou nahodou ma oslivila-, ktoru zaujimalo, co tu robim, kam idem, odkial a nejake infos, asi si chce aj ona tak zatravelovat (budete si to most precitat v miestnych Banskobystricko-Breznianskych novinach;)
Potom so sla na stopa domov, na dvakrat som bola v BA a este som stopla chalana z Vrakune na Zochovu, lebo sa mi nechcelo cakat na autobus. Bol to strasny pocit vraciat sa domov do tohto okliesteneho zivota, ale nemala som na vyber. Potom som zistila, ze som sa nemusela vracat a ze ma ani necakali, al to som uz neriesila, ked som uz dosla, uz nad tym radsej ani nerozmyslam...
takze tolko na uvod prazdnin