Ako som sa vybral do Prahy


(alebo krátky report o putovaní pána času)



Niektorí už iste vedia, že som sa pred časom stal pánom času a priestoru. Skúšku z počasia ešte nemám, takže to až neskôr, ale to, že som "panstvo času a priestoru" zvládol dostatočne som sa rozhodol predvies? všetkým neveriacim Tomášom.


Začalo sa to keď som sa v rámci istého projektu už tri dni váľal pri prístrojoch kdesi na Maďarskej hranici pri dedinke Prieloh. Vám, ktorí čosi viete o pánoch priestoru to pripomína? netreba, ale pre ostatných je tu informácia: pán priestoru má každé miesto do 25 km. Tak som sa už otupený strážením a kontrolovaním údajov rozhodol, že si spravím výlet do Prahy.


Lazy Dolnej Strehovej a Ľuboriečky som minul asi za dve hodiny, keď som prišiel po príjemnej poľnej čskôr lúčnej ceste do Ľuboreče.




Odtiaľto som chcel pokračova? po nepoužívanej lesnej ceste pozdĺž potoka.


Lenže cesta bola neschodná, tak som viac-menej využíval služby vyschnutého potoka - teda jeho vádí :) Zúfalý z útokov komárov (bol som už na ne zvyknutý, ale až po šiestej hodine) som zhruba po hodine vyšiel konečne z lesa a po niekoľko minútovom brodení sa žihľavou som sa ocitol na lúke.


Pripadala mi síce nekonečná, no už po niekoľkých stovkách metrov som konečne po štyroch hodinách putovania prvý krát zbadal tú matku miest.



Vošiel som po príjazdovej poľnej ceste a po nejakej tej minúte-dvoch som sa dostal až k obecnému úradu.




Hneď vedľa neho sa nachádzala hlavná autobusová stanica.




Prikladám a zvláš? upozorňujem na cestovný poriadok:




Zistil som turistické zaujímavosti v okolí




a keďže som nechcel vzbudi? nevôľu miestneho obyvateľstva, odfotil som si len jeden squat:




A vtedy však prišiel zlom.. Uvedomil som si, že mám problém.. Skúšku z panstva krčiem som ešte neabsolvoval a hľa: V Prahe nefungovala ani jedna krčma. Nemal som si kam sadnú? na pivo. Bol som z toho trochu smutný, a tak som sa rozhodol Prahu opusti?. Doprial som si už len jeden pohľad



a vydal som sa spä? po svojej Route 66.