Na obed mám misku jahôd.Trhala som ich včera večer pri splne po kare.Aj čerešne ,dva stromy v záhrade úplne obsypané a ja na rebríku v čiernych šatách.Po dvoch hodinách som proste musela odtiaľ preč.Najlepšie na čerešne a jahody.Cez prižmurené oči sledova? ľudí čo vôbec nepoznám ,smútiaci ,zapíjajuci žial ,baviaci sa kto čo má nové,spominujúci si na dedka.Ešte teraz mám opuchnuté oči a úsmev v nedohladne.Stále mám pred očami ten jeho úsmev ,to ako mi robil ,keď som bola ešte dievčatko koníkov z chleba ,slaninky ,horčice a syra.To ako mi žmolil malíček medzi prstami ,vraviac mi takto papa zajačik ,a potom prechádzky v starom potoku ,zabíjačky ,rodinné oslavy ,do dvadsiatky každé prázdniny stravené s babkou s dedkom a tetou.Je toľko veľa iba pekných spomienok.A dedko už v nebi.
Nepoznám človeka čo by žil život krajšie ako on.