unavena si sadnem v trolejbuse. teplo sa lepí na všetkých, zanecháva celoddené skvrny potu. otačam hlavu na druhu stranu, do prievanu. v ruke stískam sáčok s čerešnami. cez mikrotén cítim aké su chladné, š?avnaté, sýte. občas jednu vyberiem, kôstku vhodím naspat do sáčku. zásadne sa nepozerám či su červavé. nechávam sa uspáva? okolitými hlasmi, zlievajú sa do jedného šumu. keby som tak mohla zaspat a vystúpi? az na konecnej..kracam domov cez sídlisko, popod kvitnuce lipy, sladka letna vôňa až zadúša. sú?ažim sama so sebou kam najdalej doplujem kôstky. chlapec na bicykli, zaskeri sa ked ma zbada, obide si ma,a poza chrbat/alebo zadok?/mi zacne spievat. najkrajsia esemeskaaa. skerim sa aj ja. krajsie by bolo keby si mi dala telefonne cislo. ja viem, nedáš. otacam sa na neho. nezbedne ciganca. to teda nedám,ale zober si ceresne. tak uz sa skerime spolu a plujeme kôstky, kazdy svojim smerom.