som na takom vylete, s kamaratmi autom po tejto trase:
polsko, litva, lotyssko, estonsko, finsko, svedsko, dansko, nemecko cez cesko domov..
teraz sme v estonsku
vcera vecer sme dorazili do parnu, take mile mestecko na juhu na pobrezi, prve dotyky mora, len tak v satach nahanacka po kololena v chladnej vode(18-stupnovej), detska radost v ociach, spliechanie, usmevy, saty mokre prilepene k telu, vietor studenyy, piesok skorobiely na plazi i male muslicky snehobiele v nom, par z nich vo vrecku..
spali sme na chate u nejakej dievciny, takej sympatickej, varila som spagety setkym na veceru, vodu zo studne sme mali, ale nakoniec celkom dobra vecera:)
len umyvanie riadov v ladovej vode studnovej nie je sranda, ale i tak ma to tesilo a dobrovolne som setky umyla
rano umyt zuby, zamknut chatu a suup do mesta, len zopar ulic, stare domy, nejake kostoliky, nova kniznica, jachtklub(mna tesil najviac, srdce podskocilo pri pohlade na lodky)
ludia fajni tu su, taky supis klud je tu v celom meste, juuj...
potom hrr na plaz, smiesne kabinky na prezliekanie, ja som mala mat prvy krat nove plavky na sebe. som si kupila take tie co malo zahaluju, take opalovacie...neisto sa v tom clovek citi, boji sa pohnut abu mu nespadli..alebo aby nevykukol vacsi kusok tela ako ma...a ryychlo do vody aby ma nikto dlho nevidel len taku skoronahu;)..voda fakt studenaaaa, ale velike vlny, tak opat smiech a beh co najhlbsie..noo to bolo dost tazke lebo clovek ide ide ide a vody ani nie po kolena, ale nakoniec po dlhom boji sme sa predsa len dopracovali do hlllbokej(az po krk)
a nechali sa unasat a hojdat vlanmi
raz vidno cely svet i ine hlavy raz len kopcisko vodnee
len po par minutach koza husia, chlpy zjezene i vo vode od zimy lebo okrem studenej vody i neprijemny vetrik fukal
tak sup von z vody na slnko, nepomohlo...
boli sme ale i tak na zmrzke, lebo by sa nam to az tak potom to cele naratalo..
este na pamiatku piesok do flase, zbieranie musliciek
zase tie smiesne kabinky a v aute odchod do talinu...teraz sedim v kancelarii tej dievciny u ktorej sme spali na chate v parnu, rozmyslam o celom vylete, o ludoch mi blizkych co su daleko..o tom, ako sa mi zda, ze sme tu dlho a ptitom len par dni ubehlo...zvlastne ze ked clovek zevrie oci, vie sa presunut uplne inde...ja som teraz v jednom krasnom objati, vyse tisic kilometrov od estonska...*