cwbe coordinatez:
101
63535
21
1699562

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::1
1 ❤️


show[ 2 | 3] flat


Charlette0
modjo0
I went into town to see you
yesterday
but you were not home.
So I talked to some old friends
for a while
before I wandered off alone.

It's so hard for me now
But I'll make it somehow,
Though I know I'll never be the same.
Won't you ever change your ways,
It's so hard to make love pay
When you're on the losing end,
And I feel that way again.

Well, I miss you more than ever,
since you've gone
I can hardly maintain.
Things are different round here
every night,
my tears fall down like rain.

It's so hard for me now
But I'll make it somehow,
Though I know I'll never be the same.
Won't you ever change your ways,
It's so hard to make love pay
When you're on the losing end,
And I feel that way again.

Takto nejako by sa dal opisat moj vikend, ktory povazujem za jeden z tych horsich. Tak strasne by som chcela aby to uz bolo vsetko prec, ale takmer vobec nic nepomaha. Chvilu som uplne zufala, chvilu je vo mne strasny hnev, potom pocit sily a snaha postavit sa opat na nohy a pevne vykrocit dalej...ale znova sa to vracia. Staci nejaka blbost, nieco co mi ho pripomenie a uz je to zase tu. Podrzala ma rodina, priatelia, dokonca aj znami ktorych som uz cele roky nevidela, ale vsetko to pomohlo iba na chvilu. Ked je clovek v srackach musi sa z toho aj tak vyhrabat nakoniec sam. To je ok, len mi to este cvhilu potrva. Najviac ma mrzi ze sa nic z toho vobec nemuselo stat. Uz to nikdy nebude ako pred tym a to je tak strasna skoda. Mozno sa to cele ale stat malo a dovod pochopim az niekedy ovela neskor. Asi mi na tom vsetkom prilis zalezalo, asi som sa snazila prilis vela asi mi to cele vobec nedoslo a vela veci som nepochopila. Asi prvykrat v zivote si vycitam svoje pocity. Momentalne ma napada len jedno: ”clovek umiera tolko krat, kolko krat strati priatela”
Ludia vazte si to co mate, skor ako je prilis neskoro...




0000010100063535000000210169956201817318
agony
 agony      31.07.2005 - 18:47:55 , level: 1, UP   NEW
Nevidim zmysel v zivote, ktory vediem Skúšam na teba zabudnú? tak ako ty na mna Už nemáš čo zobra? Toto je zbohom... Leto je na míle a míle preč Niet toho čo povie zostaň...Asi mám zváži? čo sa deje Utíší? boles? Asi sa vyhnú? dažďu A ís? preč...