Dnešné mailovanie so she-kyberiafriendom + spomienka na
inšpiratívne slová pána profesora o rafinovane vytríbenej
histriónskej manipulatívnosti a je tu denník,
ktorý by vyvolal ich súhlas skôr nezaručene.


Niekedy je facka medzi blízkymi ľuďmi len výrazom bezmocnosti
a vyjadrením hlbokého vzťahu - ekvivalentom toho, kedy namiesto facky
vezmeš tvár človeka, na ktorom ti veľmi záleží
a čo ťa tak nezmyselne trápi, nežne do dlaní,
pozrieš mu do očí, kde hľadáš certifikát vlastného citu
a povieš - miláčik, ja už nevládzem, ja už naozaj neviem,
ako ďalej, ako by som tebe a nám obom mal pomôcť,
veľmi ťa milujem, ale som z teba už úplne zufalý,
spamätaj sa prosím ťa...

Facka môže byť niekedy práve len o tomto,
ale keďže je explozívne superrýchla,
posolstvo, čo nesie, býva rozmazané a nečitateľné.

Násilník a obeť sú takouto fackou navonok identifikovaní
celkom jednoznačne – len pri podrobnejšej analýze ich vzťahu
môže vysvitnúť, že sú tieto roly presne opačné.









Facku tohto typu, napokon práve tak, ako aj všetky ostatné, treba rozhodne vrátiť !

Už len preto, aby sa ten, čo takúto facku dal a má ťa rád,
nemusel škvariť na pekelnom ohni výčitiek svedomia
a ten čo ju dostal, nepodľahol rajskému pokušeniu hrať rolu
už neodškriepiteľne týranej obete odteraz oveľa presvedčivejšie.

Kresťanské nastavenie druhého líca je v mojom chápaní niečo
morálne úchylné a keby som ho mal vziať do úvahy ako možnosť
riešenia vzťahov dvoch ľudí, musel by som otvoriť
ďalšiu tému , a to veselú tému
Deviantné sexuálne partnerské praktiky.