...ja neviem co k tomu dodat, snad len tolko, ze ked som cital prve riadky tak my zaludok zvieralo...niekedy sa pritrafi taka myslienka, ze co ludia okolo mna, ktorych nepoznam, co zazivaju, ake osudy, co prezil asi tak tamten dedusko na ulici, ta babka a tak podobne...ale takato vec...by ma v zivote nenapadlo, ze v podstate sa to moze stat mojim blizkym, mne...som sice optimista, ale tento dennik narusil moju predstavu o sebe samom...momentalne mam v hlave kopec neucelenych myslienok ohladom toho vsetkeho...ma to taq ztrochu poznamenalo, v dobrom...

kazdopadne drzim palce, nech je uz dobre