8.6.2005
15:13

Bol uprsany den, kdesiv meste sa nachadzal
Vrana - muz, chudy, velke oci, dlhe tmave vlasy, vacsinou obleceny do sedeho... tou svojou sedostou az priam nezapadal do sediveho davu neznamich...
Prechadzal sa a vsetko okolo neho plynulo, ako keby v inom case. Ludia vsade okolo boli nenapadny a predsa tak bili do oci.Az ho z toho rozboleli oci tak ich zavrel, ale az v elektricke a aj napriek tomu, ze pocuval hudbu pocul a mal obraz pred zavretymi ocami ako stekaju kvapky po oknach.Nemal smutnu naladu, mozno len bol prazdny po tom ako vzhliadol znasilnenie.. Kazdy den vsade dookola su vidiet vacsie ci mensie znasilnenia, fyzicke aj psychicke, clovek si zvykne sa hovori...
Ale on si nechce zvykat! Utiekol od ludi na hlavnu vlakovu stanicu plnu ludi, sleduje spravanie ludi.
Bola tam laska (?), ocakavania, smutok, stastie, nervozita...Aj ked sedel v kute a nicim neprovokoval pozornost ostatnych, videl ich pohlady, par ludi si ho vsimlo a ko mozno tvori,kresli (?).
Tu sa zrazu ztrhol ako by mal silne nutkanie zakricat, utiect este niekam inam.Pustil si bitter sweet symphony a vysiel von aby zmokol,bol na to pripraveny, ale dazd ustal...
Cakal....
pozrel hore...
rozprestrel kridla a vzlietol...

8.6.2005
16:36

Potom ako mu zmokla dusa mu bola trochu zima.A nevedno preco, ale slzy sa mu tlacili do oci aj ked nemal dovod plakat. 1-2 slzy mu aj stiekly po lici a on siel dalej,na dalsie miesto,kde dlho nebol...
Bolo tam prazdno, uz tam nebolo to co pred tym. Zostalo dalsie prazdne miesto? Mal ist na dalsie miesto, ale nie bez pistacii, musel ich mat! Potom az bude stastne pozerat na okolie (?),nie!
Ale pusti si ON MY HEAD,MONKEY WRENCH a mozno nieco dalsie. Bude s usmevom zvonit rolnickou, kde bude utekat nie od ludi ale k nim. Pomaly sa blizi chvilka, ked bude stastny, ale nie pre seba, skor pre druhych...
Obcsa to je lepsie ako byt stastny pre seba.. Este jeden pohlad na slecnu s krasnymi tmavymi kuceravymi vlasmy a opusti tu budovu a vtedy zacne pomaly premena osobnosti... uz neodleti. Pojde po zemy s usmevom, zvukom rolnicky, ktora pirnasa usmev na tvarach deti a samozrejme s pistaciami...
Apotom uz nebude vecer prazdny, bude plny ludi....

pokracovanie...pribeh part II.