zúfalo som po tých topánkach túžila, viac, ako matka po svojom die?ati po dlhom odlúčení, zúfalo som ich chcela, bála som sa o ne, že mi ich niekto vyfúkne, bol to jediný exemplár bála som sa. vyšla som von z bytu, bežala som za tmy k obchodu a civela do výkladu. moje maličké tam stále boli, svojími suchými zipsami na mňa mátoživo mrkali, boli prítulné a teplé, tam za sklom. zozadu na mňa zaútočili japonské nindža bábiky a chceli sa k nim dosta?, bolo to ich božstvo, ja som sa však nedala a urputne som bojovala o svoje prvenstvo v rade pred obchodom. mlátili do mňa malými plastovými rúčkami, nunčaky pripravené k milosrdnému seku. hneď ako otvorili, popadla som ich, hodila do tváre prach a peniaze a bežala na synkáč. prečo??? kričí moja myseľ, prečo práve dnes musí by? výluka?
HEJ, pane, vravím jednému v snahe dosta? sa do električky, spadla vám vaša gumová Anička, nepotrebujete ju? bola celá čierna, ako od nafty, klzká, a on sa po ňu zohol. jedna zastávka a dobýja sa dnu ¨modrý vlnitý plech¨ obutý do ba?a topánok za pe? litrov. kope do dvier, z kabínky vychádza vodič a paralyzátorom mu zmrví fasádu. je rovný.
na muzeu ma döbiehajú militatné japonské nindža bábiky, jedna ma kopne do nohy, padám do bahna, druhá mi z rúk vytŕha tašku s topánkami.
bežia preč a ja sa hnusom a beznádejou plieskam v bahne
NIÉÉÉ

operácia BOTY práve začala