mhh, dost dobry dennik, isto je dobre ze si ho napisala. Neviem ci smrt je len sprievodcom, neviem ci ma vsetko nejaky vyssi metafyciky zmysel, povedal by som ze nie, resp. az ked ho Ty sama pre seba najdes. Je pravda ze v tejto sekunde je na svete vela utrpenia, ale aj vela stastia! Snad vsetci sa ocitli v blizkosti bezprostrednej smrti, uz len ked prechadzas cez cestu smrt ta mina o meter. Ked ides po dialnici, od svojej smrti si vzdialena 5cm strhnutia volantom.
A predsa to vsetko funguje, predsa na vsetkych dialniciach na celom slovensku za desattisice okamihov zomrie mozno max. jeden clovek z 1000 (pocitala si niekedy do 1000?) Cely zivot prechadzas cez cestu, a stale zijes. Proste svet je DOSTATOCNE bezpecny, co sa tyka nahodnych incidentov.
A este, nevyhybaj sa zo strachu svojmu strachu. Ostan sama doma v bezpeci, a nech Ta konkretne mrazi, postav sa strachu, vtedy ho prekonavas, minas ho, takto ho rychlejsie vycerpas, musis si to "odbat". Akonahle sa zacnes vyhybat prezivaniu strachu, a riesit nieco na co nikdy nemozes dostat odpoved "kolko mi TO CELE este potrva?" (konkretizuj to, nazvi to, opis to na papier, znova a znova), tak odbocujes z cesty ktoru chces mat co najrychlejsie za sebou.