Heeej! :o) Tak co, dame dennik? Uz som sa tu dlho neukazal nicim inspirujucim a motivujucim, mozno preto ze ma nema kto inspirovat a chyba mi motivacia. Ale pekne po poriadku. Mam tu par znamych, ktori si tento moj dennik mozno radi precitaju a daju mi za pravdu. Takze. Prestal som hulit travu. O5 :o) Ale tentoraz to myslim vazne. Mam uz 25 rokov a od ludi v mojom veku sa uz prazdne keci moc neakceptuju. Mozno keby som bol menatlny invalid tak by mi to este preslo, ale chvalabohu nie som. Urcite si mnohi z vas teraz povedia - a co ked prestal hulit, ved to je lahke. Ale co ked vam este prezradim ze som hulil skoro kazdy den po dobu 6 rokov? To uz neni ze sranda, to uz aj poznaci... Na zaciatok asi tolko - citim sa lepsie. Neunikaju mi malickosti a ked tak pozeram do mojej minulosti, moc som s tym hulenim nevyhral. Kedysi, ked som do toho este len isiel tak mi niekto povedal ze na tom fyzicka zavislost nevznika. Vravim si, fajn, nebude ma nic svrbiet ked budem chciet prestat. A co to? Mozocek so mnou vybabral vzdy ked som sa chcel na to uz uz vykaslat. Vzdy mal nejaku zamienku a vzdy to bolo: vsak si dam len jeden prask a dost. Nic take, kamarati moji, take lahke to s konope nie je. V skole sa mi darilo coraz horsie, z prace som po par mesicoch odchadzal, dovtedy celozivotnych priatelov som rad radom stracal, zostali len vrany. Nie ze by som chcel niekoho urazit, ale naozaj sa mi potvrdilo ze vrana k vrane sada... Na svojej ceste 'v oblakoch' som zazil vela pekneho ale kdesi v nutri som mal pocit ze aj vela nepokojov, hlavne vo vztahoch k blizkym. Ked sa na mna vykaslala priatelka, uz mi cosi vravelo ze robim chybu, ale zvalil som to na nekompatibilitu. Ked sa na mna po pol-, stvrtrocnych znamostiach vykaslali vsetky baby, vykaslal som sa ja ne. Ved bola Mary a ta vzdy pofukala vsetky rany. Preco pisem tento dennik? ved kazdy to vie, kazdy to pozna a kazdy to uz niekde pocul. Ale klame sa. Je to bezny jav tento sebeklam - pocity lahostajnosti su totiz sprievodnym znakom kamaratstva s Mary. Mozem kludne vyhlasit, ze za tych 6 rokov som sa pohol o velmi malicky krocik vpred, kdezto moji mudrejsi kamarati, ktori Mary prekukli uz na zaciatku su na mile daleko. Co uz. Teraz tu sedim a pisem a verim, ze uz do tejto rieky nevstupim. A ci lutujem? Trochu, ale bez tejto skusenosti by som na to asi nikdy neprisiel...