Ľudia dúfajú. Dúfajú, že ráno bude svieti? slnko a oni sa zobudia do krásneho dňa. Dúfajú, že čas v práci ubehne rýchlo a bez problémov. Niekto dúfa, že bude ma? večer sám pre seba, pozrie si dobrý film pri fľaške vína a nikto ho pritom nebude ruši?. Niekto dúfa, že vyhrá. Peniaze, auto, dom, oblek, práčku, piknikový kôš plný pistácií. Niekto, že spozná niekoho iného, komu bude môc? poveda? bez slov všetko, čo má v srdci. Ľudia dúfajú. Že budú š?astní, zdraví, bohatí, slávni, nadaní. Každé ráno sa ľudia budia a dúfajú. Väčšinou, nevedia, že dúfajú, nie sú si vedomý tej sily čo ich vy?ahuje s postele smerom do kúpeľne, aby si umyli zuby a nepáchlo im z úst. Nie sú si vedomí, že dúfajú, že ich ostatní ľudia budú rešpektova? ako civilizované bytosti, aby mohli dúfa? vo všetko ostatné, čo im spríjemňuje pobyt na tejto planéte. Niektorý si zuby neumývajú, lebo dúfajú v niečo, pri čom starostlivos? o chrup nehrá žiadnu rolu. A niekto jednoducho nepotrebuje by? civilizovaní. A sú aj takí, čo si zuby umývajú, pretože ich to baví, alebo nato majú nejaké iné zvrátené dôvody. No sú medzi nami aj tí, čo nedúfajú, čo dúfa? prestali. Sú často depresívni a nedostatok túžby po niečom ľudskom sa snažia vyváži?, tým, že prestanú by? ľuďmi, opustia existenciu založenú na dúfaní a odoberú sa tam kde sú všetky túžby dávno splnené.
Ráno sa mi zdá ako najmagickejšia čas? dňa. Samozrejme s výnimkou večera. A musím uzna?, že ani noc nie je zlá. A keď je vonku príjemne teplo, a vzduch sladko vonia, je krásny deň, a ten naozaj stojí za to. A ľudia dúfajú, že nikdy neskončí.