Prave som prvy krat tento rok degustovala letny dazd. Na moj vkus este trochu jarny a chladny. Na stolicke v kuchyni sa susi letna ruzova sukna, jedna mokra ponozka visi na vesiaku v hale, topanky rozlievaju dazd po celej podlahe a papam tvaroh s hrozienkami. Asi postavim zohrievat mlieko na kakao. Tradicne

Ešte šup rýchlo všetko elektronické von z ruksaku.

mokre tricko vymenim za pleteny sveter, ktory si chystam na vylet k severnemu moru. jedneho dna.

pred nejakou hodinkou a pol som sla zo skoly. Este som pootvorila okno, ze ci si dam aj sveter a ci sa prezujem zo zabiek. Hej, už je troška chladnejšie. Vietor pofukuje stále silnejšie, čerí mláky z poobedia, zo stromov striasa kvapky na zem a vonia tak nejak bazovo-agatovo. Nachadzam grif na drzanie sukne aby ju neodfuklo. ...Nespravny grif. Esteze za mnou nikto nebol. Na zastávke ju už držím pevne z oboch strán.

Sedím v trolejbuse na svojom obľúbenom mieste v protismere jazdy, predomnou nejaký chalan so zámerne deravou topánkou. Niečo medzi sandálou a teniskou, ale spolu to vyzerá ako deravá topánka.

Hm, vystúpim asi tu a zidem na zošku. Toto lešenie je tu nové. Blondínu upútala farba mojej sukne, nejaká azijatka s mobilom pri uchu a minipsíkom na vodítku prešla na červenú cez prechod. Mne došla sms, že meninové koláčiky veľmi chutia a teta v čiernych pančuchách sa na seba pozrela do výkladu zelovocu. Tak aby nikto nevidel, že sa pozerá.

Spadlo pár kvapiek a asi to odlákalo ľudí z ulice. Už som pri zastávke. Do ruksaku založím mobil, lebo som už odpísala na tú sms a podchodový vietor ma nesie ďalej so sebou. Posunie ma vánku pasážovému. Po ceste ešte pani s vedrom nevedzí a vietor aj so sukňou sa dvíhajú. Aspoň jedno z toho mám pod kontrolou. Prší stále viac, ale teplota je taká asi rovnaká. Nesie ma to až dole do mesta. Pred všetkými kaviarňami štósujú na seba stoličky, ľudia utekajú so zrolovanými novinami na hlave a pouličná dlažba sa začína lesknú?. V Maximiliánovi stojí majiteľ v dverách a načahuje ruku aby vyskúšal, ako veľmi prší. Ako keby to nevidel. Ožratých angličanov v rovnakých tričkách poču? vo všetkých odľahlých uličkách a už nevidie? nikoho idúc prechádzkovým tempom.

Mám zimomravky. Nebude to asi zimou, ani sa nebojím toho ich hurónskeho smiechu a spevu, ale ten zmiešaný pocit z dažďa, stále vyhriateho chodníka a pokojného ovzdušia je úchvatný. V topánkach je ešte pomerne sucho, fo?ák zakladám v pasáži do ruksaku a asi sa pomaly poberiem spä?. Nechcem by? ani obutá ani s taškou, chcem si pobehova?, sadnú?, ľahnú?,napi? sa dažďa, umy? si tvár, zaspa? na teplej zemi na klopkanie kvapiek.. chcem vybehnú? z tej zimomravej kože, poletova? si nad otvorenými slnečníkmi, jednou rukou drža? sukňu, druhou robi? tempá v kvapkách dažďa, odrazi? sa špičkou od fontány a konečne sa nabaži?. Len keby ešte trošku teplejšie bolo.

Voda sa z neba už leje, niekto ešte stále číta pod slnečníkom noviny, ale mne je už ozaj zimšie. Nechcem zrýchľova?, ale bolo by fajn ma? dvojnásobne dlhý krok. Z topánky tečie von na chodník, lebo pri nohe už nie je miesto.

No poď poď autobus. Nejde. Už ide, ale pri čakaní sa človek moc nezohreje. A mokrá sukňa strašne chladí. Mokrý sveter a mokré topánky tiež. Domooov. Kceeem.

Konečne vystúpim. Kráčam popri ceste a už aj s pokrčeným čelom a cez všetky mláky, len nech už som rýchlo v teple. Popri mne rýchlo vykúrené autá. Jedno so značkou PK-dačo (čísla si nepamätám) si vybehlo cez čiaru do bočného pruhu.. Zrýchlil rovno pred mlákou, pribrzdil v mláke vedľa mňa a so šklebiacou sa karosériou mi poslal fajn prúd ľadovej, špinavej vody. Ďik. Nechápem, ako toto môže niekoho napadnú? urobi?....

To je jedno, je mi už teplo a asi si ani nepustím hudbu. Začína hrmie?.