tvoje denníky na linkovanom zažltnutom papiere, písané pravidelným, skôr menším písmom. vyrovnaný, nepokrkvaný papier, úplne inak ako by vyzerali moje vlastné denníky. podvečerné slnko filtrované žltými závesmi, tými, čo sú u teba asi odjakživa, v tom istom maličkom bytíku, pod ktorým sa v lete až do neskorého poobedia hrávajú deti v škôlke. stromy. kostol. nie zdiaľeka, nie zblízka zvuky dopravy. všetko to bolo ako predurčené na sentimentalitu, a ja som našiel tvoje denníky.

tichý voyerizmus pri písacom stole, na ňom tvoj starý prenosný písací stroj. slovníky, materiály pre to dievča, čo ju učís angličtinu už asi od 10 rokov a teraz podľa všetkého už ide na vysokú. si žena jazyka.

1941. 1944. 1945. tvoja neuveriteľná stredoslovenčina, slová, na ktoré už zabudli pipenky a chaloši v telke. okolo teba bežala vojna, a ty si písala o veciach ako to tzv. "každé dievča", až je to trošku zvláštne: chlapci, muži, a tak. všedné veci. a nevšedné veci: do dediny tiahnu Nemci, všetci vaši boli partizáni, tak utekáš s ?ažkými kuframi do hôr, kde stretneš tvojho "včerajšieho známeho zo žandárskej stanice", toho čo ste k sebe zahoreli vzájomnou nezakrývanou náklonnos?ou. alebo inde: akýsi Peter, možno Milan, ?a po popití veľa vína k sebe hrozne tisne, a ty v jeho dusivom objatí nevidíš nič iné, len bezmyšlienkovitú demonštráciu jeho sily, bez skutočného citu, bez toho, že by filtroval situáciu, v ktorej ide o teba. neskôr budeš ma? dvoch manželov, aby si zostala "sama", š?astná. sama s nami (dúfam).

a cez to všetko presvitá
tvoj zdravý rozum ako čistý potok
tvoj jemný humor ako sladký bič
tvoja ľudskos? ako teplé slzy
tvoja sila ako pevný strom

neviem, ako si vyzerala, ale si stále tá istá. máš 82 a neverím, že zomrieš. na chvíľu taký ten mierny tlak okolo spodných častí nosa, ale nerozplačem sa, netuším prečo. keď zomrieš, skoro určite budeš pokojná a pri rozume. mňa to skoro určite zlomí a nebudem vedie?, čo robi?. lebo si ma naučila chcie? spravodlivos? a lepší svet a cviči? si mozog a rozmýšľa? sám za seba rovnakou mierou, ako moji rodičia. pod renoirovým obrazom herečky v modrej róbe, alebo toulouse-lautrecovým plagátom. nad atlasmi zvieratiek. v obchodoch so známkami. v múzeach a pri krížovkách a bielej káve.

hrozne ?a zato ľúbim