kazdy rok, priblizne v tomto case sa mi do ruk dostava jedna fotografia. moja mama a jej deti. vzdy usmiata, spokojna a deti tiez, vesele s radostnym usmevom na tvari. su spokojne azda preto, lebo maju tu najlepsiu druhu mamu ako si len mohli priat. skvelu pani ucitelku a MOJU prvu mamu. ked som bola mala, tak som velmi ziarlila na deti, ktore mala v triede. niekedy som ziskala pocit, ze sa im venuje viac ako mne. letne tabory boli to najvacsie peklo, lebo vacsinou iba ja som tam mala mamu, a ta casto musela a xcela nahradzat mamu ostatnym detom. najme tym najmladsim. ked im bolo smutno, vycarila im usmev na tvari, ked boli neposlusne, vzdy ix usmernila k prijatelnemu spravaniu.
raz sme mali pol roka anglictiny s mojou mamou, bola som v 7mej triede na ZS, bolo to velmi zvlastne a zaroven dobre. vsetci sme sa naxadzali v obodobi prudkej puberty, cez hodiny sme vyrusovali, hadzali si odkazy, ovdzusim nasej triedy preletuvali odkazy castejsie ako lietadla nad swechatom. ale ked vstupila ONA, atmosfera sa zrazu ukludnila. moji spoluziaci, s ktorymi som sa predtym stale bavila cez hodiny, akosi nemali xut vyrusovat, otacat sa a kecat so mnou! ona ix dokazala zaujat, s vyjavenymi tvarami pozerali, ako nam rozprava svojou komunistickou anglictinou (vtedy fakt nikto nemal dobry prizvuk) o pravidlax a prihodax, ktore sa jej stali. nikto nevie tak trpezlivo nacuvat ledva vysmolenym vetam mojix spoluziakov, v ktoryx bola takmer vzdy nejaka zasadna xyba (He speak, I´m liking, ...), ona trpezlivo opravovala, vysvetlovala, ale ked bolo treba tak aj prisne znamkovala. vzdy bola a je spravodliva. aj ja som mala trojky, pretoze som sa neucila, kazdy mal to co si zasluzil. kazdy mal tolko pozornosti, kolko ona povazovala za vhodne. nikto nebol ukrateny. ak by sa ju niekto pokusil vytocit, ona nie, ona so stoickym pokojom odpoveda zasadne rovnako nahlas. nikdy nekrici (nema predsa hlasivky z pozicovne).
znova sa 30. juna dotrepe domov so zaplavou kytic. od kazdeho ziaka jedna, vsetci ju tam maju radi. my ix potom zviazeme do dvox velkyx a odnesieme dedkovi na hrob. ako kazdy rok.
a preco toto vlastne pisem? na opisanie toho, aka je moja mama skvela, by nestacilo nic. ani terrabytovy disk (snad to pisem spravne), ani cela kopa traktoraku.
v stredu som sedela za compom (klasicky) a napadlo mi, z eje den deti. spomenula som si na casy davno minule (skvela fraza), ked sme s mamou xodievali na den deti vzdy na 3 kopceky zmrzky a 2 kolaciky do cukrarne. ten den mi vzdy pripadal uplne uzasny, takym mi ho robila mama a aj otec, samozrejme, ale tento dennik je o mame. a teda ako si tak sedim u kamarata na balkone a davame speka, kedze je ten den deti a mne je priserne luto, ze dnes s nou do tej cukrarne nepojdem, dojde mi smska:
"Mile dieta!
K Tvojmu sviatku posiela Ti slova mile mamicka, co Ta lubi od malicka. Bud fit!"
Ked som si to precitala, rozplakala som sa. Mama mi vravela, ze citi, ked som stastna, a tiez ked som nestastna. ze sa jej vtedy snivaju sny o mne a ona velmi trpi ako trpim ja a tesi sa ked sa radujem ja. vraj je medzi nami nejake puto. jasne, materinske. Bola som uz dost zhulena, ale aj napriek tomu som si povedala, ze jej musim na to nieco odpisat. uz by som nemala zabudat na to, ze ju mam, tak som vysmolila toto:
"Dakujem! Pracujem, ale vecer na kolacik zajdem. Aj vy si dajte, den vsetkyx deti oslavte! Aj by ste nimi boli a dalsie vyxovali, patri vam vdaka velika!"
mama mi uz potom nezavolala, myslim, ze sa urcite potesila sprave, a to staci.
strasne ma mrzi, ze som k nej bola zla, a mrzi ma aj to, ze jej toto co tu pisem neviem povedat do oci. v minulosti, ked mnou matala puberta, som jej povedala velmi zle veci, a velmi preto iste trpela. ale viem, ze mi odpustila, lebo mamy su take ... preto aj vy, prosim majte zo vsetkeho najradsej svoju mamu a nehadajte sa s nou, aj ked mate urcite pravdu.
aj ona ma svoju, je to mama ...