opona padla medzi sakrálnym a profánnym

zrazu bukolické miesto urbánneho, zrazu film

už nie východy, sem sa dá len vojsť - a zostať

vresk vtákov nie sú ruchy, kričia do trpko-sladkého slnka

(blazon sky blue, and endow the sun
with gold)

niečo o hline, niečo o hĺbke

žiadny plast, zato prachu veľa, ľudského prachu

na ktorý sa už niektorí stihli obrátiť

ja sa obraciam zatiaľ do neurčita (soliloquy of the solipsist)

náhrobky -- nežne a tvrdohlavo strážia kosti hostí

anjeli zhovievavo debatujú s inými skulptúrami

vrývam si do hmatu presýpacie hodiny s krídlami cherubína

všetky tie nápisy začiatkov a koncov, napríklad Pfeiferovcov

a v múroch mastaby, bojím sa vkročiť

naboso

len tuším, že chodím po vás v tráve po pás

(I
when in good humor,
give grass its green)

vo veľkom štýle, bez kvetov - načo? - bez strachu

oslobodzujúco ležať pod krásou, ktorú vnímam

ja

malá, s úzkosťou krátkeho dychu dočasnosti

(in my wintriest moods, I hold
absolute power
to boycott any color and forbid any flower
to be)



dedicated to m/dnes to červené tričko bolo fajn, ale pavúky nezabíjaj

also dedicated to s*no more suicides with cooking gas, please