do biela rozpalene ulice a vyblednute farby. pot a horucost. tolko som sa po tomto meste nachodil: poznam male ulicky, ktore su cele v tieni skrutenych stromov. aj dnes: nejake opite zufalstva po Factory, leniaska vyzera strasne, cluster hraje eklekticky, marhulovica bola silna.

smerom ku pumpe:
som smadny. z popudu pretrham hrudou cervenobielu pasku . ked prechadzam popri SBSkaroch zarevu na mna "buzerant". A to som sa dal ostrihat dadke. Pokracujem, vedla mna dopadne flasa s vodou. dalsiu si kupujem na pumpe. vonku uz stoja styria a tak sa pytam pumpara, ci nema iny vychod. nie.
bavi sa, kreten

vonku: roztrhal som pasku, maj ju zaviazat. ok. naspat, pri paske sa rozbehnem. dostihne ma neobycajne rychlo, divne. som na zemi, par krat si kopnu. tricko mam na sracky. kokoti, miloval som ho. rozzurim sa a vrieskam. pridu floidi. potom nemocnica. stale ma predbiehavaju, nemam kartu poistenca. depresia

15:22:
niekto ma budi. spal som po dvoch dnoch. ludia ma pozoruju. citim sa opat strateny. realite, akoby som neexistoval. tazke opisat, skusam to uz dlho. nakrici na mna sestricka. som ticho.
do biela rozpalene schody. potlacam plac. toto mesto je mrtve. vyjdem po schodoch. narazim na korytnacku. rozplacem sa na bielom svetle.

Dva taxiky a som na spravnej fizlarni. Necha ma cakat medzi dverami, aspon ho poprosim o vodu. slnko je neznesitelne. ulice sa rozpustaju, chodniky sa vlnia, beton mlci. viete, blabla....

z hladiska udalosti sa zivot nekonecne vetvi. mam pocit ze keby som bol v trnave, bola by to velmi silna vetva. niesom. nieje.

smer kosice.