(ked chcete tento dennik precitat cely, tak si ho zvyraznite, lebo Vam ujdu detaily)

Chcela by som robi? iba dobré veci.
Všetko, čo robím- úplne čokoľvek, od natierania chleba maslom až po zdravý spánok- chcem robi? s pocitom, že je to pre mňa dobre. Že je to to najlepšie, čo môžem urobi?.
No v skutočnosti mám pocit, pri svojich každodenných drobných činnostiach,
že nie sú ani zlé a ani dobré, ale že sú “tak trošička viac zlé ako dobré“.
Ale to predsa nie je zas tak zlé, poviete si.
Možno áno, lenže toho “tak trošička viac zlého“ začína by? v mojom živote tak veľa,
Že to nie je vôbec dobré.

Naplno okolo seba zažívam biedu celej svojej ľudskej existencie.
Akoby aj ovzdušie okolo mňa malo zápach mojej zhnitej duchovnosti. BLE! Bieda ducha!
Ležím v izbe na svojej posteli a snažím sa zaspa?.
No ja by som radšej spala hocikde, len nie vo svojej posteli, pretože to je posledné miesto na Zemi, kde sa mi dobre spí.
Ležím a každá bunka môjho tela vie, že tu nemôže spa?.
Určite to aspoň niekto poznáte: Môžete byž akokoľvek unavení,
no akonáhle si ľahnete na toto miesto, viete, že nezaspíte.
Počúvam, ako voda tečie z kohútika do umývadla plným prúdom v kúpeľni. Vlastne nepočujem len to,
počujem aj ako putuje potrubím až ku kohútiku.
Nenávidím to. Vodu z vodovodu. To je ten najhorší vynález človeka.
Vy ju pustíte, a ona tečie, tečie, tečie...nikdy sa nezastaví. Nikdy jej nevytečie toľko, aby už nemohla ďalej tiec?.Prečo? Všetko má svoj koniec!
A Vy vlastne nikdy neviete, koľko ste jej minuli a koľko jej potrebujete.

Každá zvuková vlna, ktorá naráža o moje uši, mi vešia na krk slučku, a ona sa pomaly s?ahuje. Je mi z toho zvuku zle.
Je ako cesta potrubím. Zo všetkých strán potrubie a iba cesta vpred. Vraj niekam neurčito. A zozadu Vás tlačí ďalšia voda. Môj život.
Skladá sa mi pred očami ako puzzle. Všetky dieliky pasujú, každý ma svoje miesto a ani jeden nie je nazvyš. A žiaden nechýba. Ani nemôže, pretože táto skladačka, tá je všetkým. Už nič neexistuje.
Zvuk vodovodu, každá zvuková vlna je tak plná niečoho, že je to až nepopísateľné.
Je to presne také, ako môj momentálny pocit. Všetko. Všetko a nič.

Snažím sa nájs? v sebe, alebo vo svojom živote, nejaké tie dobré ružové políčka puzzle. Plánujem, že si ich zasadím do svojej skladačky. „Dúfam, že budú pasova?“, preletí mi hlavou.
Držím v ruke puzzle s dobrými úmyslami, a zrazu zis?ujem, že predomnou sa nachádza šachovnica.
Ale nie! Puzzle. Ja mám puzzle! Ale to je šachovnica !!
Zrazu zis?ujem, že tie moje ružové puzzle sú mi vlastne nanič. Tápam v nerozhodnosti. Táto situácia ma zaskočila. Čo mám robi??
Zovretie mojich dlaní popúš?a a skladačka puzzle mi z nich jemne voľne vypadáva a rozlietava sa do priestoru okolo mňa.
Šachovnica. Hľadím na ňu a jednoducho nechápem, čo sa to vlastne deje.
No ono sa nedeje nič, ale to je presne to, čo ma drží v tejto slepej nerozhodnosti. Tak čo teraz?
TO je šachovnica a ja som sem prišla so skalopevným presvedčením, že idem sklada? puzzle.
A tak nemám čím hra?. Je prázdna. Zrazu zis?ujem, že aj môj život je takto prázdny.
A vôbec, veď ja nemám chu? hra? šach. Toto nechcem. Znechutene sa otáčam, preč odtiaľto! Toto nechcem.
Viem to.
Myšlienka na puzzle ma opustila. A opustila som šachovnicové ihrisko.
Obzerám sa okolo seba a zis?ujem, že neviem, načo sa mám pozera?. FUCK OFF!

To dobré mi je v tejto šachovej partii nanič, a ja by som to rada nechala tak. Toto nechcem.
Lenže ma to tlačí ako voda v potrubí. Kurva. A preto nemôžem zaspa? a neznášam túto posteľ, každý detail tejto domácnosti! A preto každá bunka môjho tela vie, že toto nechce!

Kurva a viem, že mi je nahovno Vám dačo vypráva?, pretože mám pocit, že mi aj tak nikto z Vás nerozumie.
Vašou jedinou ilúziou je, že si myslíte, že je treba niečo hra? a pritom je úplne v piči každému, čo robíte !!!
Ja viem, že je to úplne zbytočné tláchanie do vetra.
Piči! Načo človek vymyslel vetrolamy?
Kurva, Vašou jedinou výhodou oproti mne je to kurevsky VEĽKÉ NIČ, čo Vás na Vašom živote trápi!
KURVA
(Prosím, ospravedlňte moju drzos? a vulgárnos?, no jednoducho som si nemohla pomôc?.
Ja viem, že nemám pravdu, neberte to osobne.
Už chápem, prečo človek vymyslel nadávky.)







zaujimava je jedna vec. Napisala som tento dennik vcera vecer. Dnes som ho sem isla pastnut. A ako som otvorila "blogs" vyskocil ako prvy firewolfov dennik.
To bol ako uder z jasneho neba. Precitala som ho a proste nechapem, nechapem co to ma byt.
Zrazu som mala 100 chuti tento svoj dennik zmazat, ved uz to firewolf povedal za mna.
Zrazu mi prislo uplne zbytočne tu tlachat taketo hlupoviny, ved na tom aj tak nezalezi. Az sa hanbim zanho (za dennik), ale napokon som si povedala, uz som to raz napisala, tak nech si to dakdo precita a posudi ma (ako inak...)
aj ked uz nim nie som tak presvedcena, ako som bola predtym, ked som ho pisala (to tym, ze som takpovediac "vychladla" odvcera)
a este by som rada povedala firewolfovi skromne ĎAKUJEM.