Zivot pretekajuci pomedzi prsty

Plynu dni, tyzdne, mesiace.
Zijem v dobe a spolocnosti, v ktorej nie som nuteny vynakladat takmer ziadne usilie na zabezpecenie základnych zivotnych potrieb. V minulosti ludia museli makat, aby mali co jest a mali kde byvat, bol to casto boj o prezitie.

Dnes mi smrt nehrozi ani z daleka. Staci lusknut a mozem mat vsetko co len chcem. Chcem robit webstranky, dobre, robim webstranky. Chcem robit fireshow, dobre, robim fireshow. Chcem mat vlastne byvanie, dobre, mam ho mat..a tak aj titul, hudba, treningy, tesanie sochy, auto...Ziadne prianie nezostane nesplnene.

Az na to jedine. Presytil som sa zivotom, neviem najst nic co by ma naplnilo. Povzneseny nad vsetko, stratil som zmysel zivota. Vzdy som bol motivovany tym, ze nieco treba riesit. Ale teraz uz nic netreba riesit. Nemusim sa ani len hybat. Preco by som mal nieco robit, aky to ma vyznam?

Dost som sa nafilozofoval o tom, ze zmyslom zivota individua je jeho individualne stastie. Ale filozofia nie je to, co v takychto chvilach pomaha. Kazdy sa ma tak ako si zasluzi. Mam 23 rokov a citim sa ako stary clovek, ktory uz ma zivot za sebou a caka len na smrt. Tak co, zbalit batoztek a ist do tundry, dat si este raz ten level, ked clovek musel riesit svoje prezitie? Nie, naco sa vracat spat.

Kde sakra je ta Muza? Sedi na konari a smeje sa mi. Zabava sa na tom kale, v ktorom plavam. Vzdy v takychto chvilach sa skor ci neskor objavi. Ale teraz tam len sedi, odkusuje z jablka a hupe nohami. A ja sa zatial vnutorne rozkladam..buri sa to vo mne, mam potencial, mam energiu, ale neviem co s nou. Nechcem plytvat zivotom, je to to jedine co mam.

Prestavam sa vrtiet. Sedim a pomaly dycham. Kazdy vydych precistuje. Muza sa prestala smiat. Cez privrete oci vidim, ako zoskocila zo stromu do travy. Natiahla ruku a prstom sa dotkla mojho cela. Opat citim jej vonu.

Hodil by sa happyend.

Sorka za tento vylev.