total descendants:: total children::4 1 ❤️ |
vymyslela som si pribeh. ma taku zvlastnu farbu a vonia po kvitnucom agate. neviem, aky je na dotyk. jeho plachost mi to nedovoluje zistit. vzdy, ked sa k nemu snazim priblizit, zmyzne. mozno sa rozplynie v nicotu, mozno rychlostou fotonu ujde. niekedy mam pocit, ze vlastne ani nikdy nebol. obcas, ked sa pribeh nepozera, sa k nemu snazim pomaly priblizit, velmi velmi pomaly, malymi krockami, aby sa nezlakol, aby si neuvedomil, ze sa priblizujem. chce to velku trpezlivost. ale ta sa casom straca, meni sa na pocit stagnecie a je len zatazko rozhodnut, kde je ta hranica premeny. kedze mi nedovoli, aby som sa k nemu priblizila, nielen ze neviem, aky je na dotyk, ale nemozem ho ani ochutnat. neviem aky je. cely, vnimany vsetkymi zmyslami sucasne. len ho vidim, citim jeho vonu a neustale mi znie v hlave. |
| |||||||||||||||||||||||