Zhodneme sa na tom, že dielo Antoina de Saint - Exupéryho rozdáva rados? miliónom ľudí. Všetci sa pýtame, ako len dokázal napísa? také nádherné dielo plné lásky a porozumenia. Odpoveď je: trvalo mu to dlho, nevedel sa nájs?. Predkladám ctenýmčitateľom pôvodnú verziu. Všimnite si, že je plná lacných vtípkov a dokonca vtipy vykráda, vykráda aj iné literárne diela, dokonca aj tie vzhľadom na autora budúce. Ja osobne som bol pobúrený miernymi rasistickými narážkami. (Borsuk vystupujúci v úryvku je podľa mnohých sám generál Erwin Rommel.)

Špirála súhvezdia Andromédy - v hviezdnom roji blikotavých svetielok - vytvárala nádhernú panorámu vlahej noci. Nehlučnú jemnú akustiku temna rušili len kdu-tu tokavé brechoty šakalov a hyén, kde-tu znenazdajky clivo zavyl borsuk. "Taká krásna, a pritom taká krutá", povzdychol si Čierny Princ. V skutočnosti by povedal "Ug - Og!". V skutočnosti by na všetko povedal "Ug - Og", lež čitateľ isto odpustí, keď sa dopustím prekladu riskujúc nevyhnutné straty.
Mal na mysli jednu - jedinkú hviezdičku v súhvezdí Andromedy, bez ktorej by ostatné existovali, ona bez nich však netvorí hmlovinu - a Čierny Princ by bez nej bol o životnú skúsenos? chudobnejší. "Vraj: neboj sa, tá chobotnica ti neublíži!", vraveli mi, keď ma s ňou chceli oženi?. A načo?? Načo mohli chcie? spácha? akt lásky medzi chobotnicou a černochom na planéte, ktorá sa volá Bavlna X?
Aby ich potomok lepšie zbieral bavlnu, to sa vie. A ja som zbieral bavlnu rýchlo! Chobotnica bola o niečo lepšia, to sa musí necha?. Ešte š?astie, že k ničomu nedošlo. Veď čo by z toho vzniklo, akiste len netvor. Ktorého zaujíma len a len bavlna! Ktorú musí zbiera? stále viac a viac!! Naš?astie prišla hospodárska kríza a bavlna sa nepredávala... skúšali ju predáva? s čokoládou... nikomu to nechutilo...
Piesok mu skuvíňal vo vlasoch, výhľad marila tma, mozog temnili mnohé faktory, z ktorých spomenutie jedného poprie iné. Nadir prešiel do zenitu. Noc pokročila. Kráčal neochvejne ďalej púš?ou.
"Kto kráča, nevidí, kto vidí, vie..." ozve sa zrazu z temnôt.
"Kto si?" spýta sa Čierny Princ.
"Pozri lepšie, príchodzí. Som zen - nindža borsuk tretej generácie a diabolský technomág", odpovedá ten.
Noc bola chladná, ale borsuk bol ešte chladnejší. Vyžarovala z neho aura. Jeho kolega v dialógu pocítil mocnú energiu príštiacu z borsuka. Ten bol naozaj pekelne sústredený - práve sa snažil postojačky trafi? si pilníkom na nechty na malíček ľavej zadnej laby tak, aby bol necht perfektne ošetrený a pilník sa mu vrátil naspä? do ruky. Čierny princ vycítil jemný pohyb - nie, borsuk sa ešte stále sústredí. Nie! Necht na malíčku je ošetrený, v dokonalej línii s uhlopriečkou Veľkého Fínskeho Múru. Čierny Princ sa chcel už-už niečo spýta?, no borsuk ho predbehol: "Všetko bude dobré...", povedal vizionársky a rozplynul sa v šere noci ako odfláknutý prd vo vani.
Čierny princ bol sám, púš? rozľahlá. Veľký priestor prázdnoty, povedal by ktosi. Nie, povedal by ktosi iný. Kráčal ľahko, rytmus púšte bol jeho rytmom, noc bola jeho rytmom, bol rytmus sám. Nehybný. Našľapoval sviežo s?a rozvážny bipéd.
"Som slizký had, nebojíššš sa ma?"
"Nie."
"Móžem ti ublížit ty magor."
Čierny princ vzal podivného podlhovastého tvora do rúk.
"Tebe musí original jebat", zasipel had.
Nikdy takého tvora nevidel. Nevedel, ako sa volá, čo robí, ako chutí. Zahryzol mu do boku. Nič moc.
"Šak ty si ma ukusil ty kokot! Ved to mám robit já..." zaúpel had a umrel.
Koľko je na svete podivných tvorov, koľko je len osudov! Je to fascinujúce pozorova? tvorov - každého tvora. Najlepšie na tom je, že všetci idú odniekiaľ niekam.
"Juj jak som sa ta zlakol!", zvolal muž kľačiaci nad ohromným strojom. "Šak ty vyzeráš jak voláky čírny princ!"
"Z prvého výkladu si vyberám cukrovinky Čierny princ!" zadeklamoval Čierny princ vetu, ktorá sa v jeho mysli vynorila nevedno odkiaľ, azda z hlbín čias.
"Čo tu očumuješ, čírna huba, nevidzíš že sa mi dokazil bicigel?? Hádam si nemyslíš, že ta odvezem na šaragli. Kukaj, recaz sa mi dotrhala."
čierny princ počúval mužove britké slová. Boli príkre, no Čierny princ vedel, cítil, že sa v mužovi skrýva dobro.
"Ty si náky reper, ne? Daj mi tu recaz čo máš na krku... no davaj sem! Očúvaj. Ket som bol malý, tak mi babka dávala každé ráno vývar z kombuchy. A tak som sa tváril jak ty teraz lebo to bolo hnusné jak chcanky. Davaj sem."
Muž vzal re?az a šikovnými pohybmi ju upevnil na stroj a - hľa! Stroj bol opravený.
"No móžem it. Očúvaj ma mój. Kukaj jak som dopadol. Kedysi som vyhral Preteky Míru, ale tri rázy a kukaj jak som dopadol. Robím kurýra v púšty."
Muž zaváhal. Niečo ho napadlo. "Šak čo já sa tu serem. Hybaj semok, budeš ma tlačit. No nekukaj na mna, neodvezem ta, este by som dostal na galuske defek."
Na horizonte noci sa zjavil podivný obraz. Človek na dvojkolesovom stroji, za nim ďalší človek. A všetko bolo dobré.