Nasli sme s tinou inzerat ne nete, ze niekto daruje schlafcouch, taku rozkaladaciu trojsedacku na spanie. Bolo to vzdy take divne ked chcel niekto u nas prespat, lebo sme mali len dva madrace na zemi (odvcera mame uz aj postel, tiez zadarmo z netu, jak fajne) a taky gauc by sa nam hodil, taxme chlapikovi napisali, a on ze nech si po to prideme v pondelok medzi piatou siestou. Birkenwerder Strasse 54. ID melquiades sa podujal pomoct s transportom.

Prideme na tu ulicu, a ziadne cislo 54 tam neni, fajne. Tak ma hned napadlo, ze asi neni iba jedna ulica s takym nazvom v Berline, ale pozerame do mapy a je tam fakt len jedna. Ale potom sme zistili ze chlapik byva v takej dzure na periferii co ani na mape nie je a ze tam je naozaj este jedna taka ulica. A nastastie ani moc daleko to nebolo, na tej istej linii, iba zo desat zastavok dalej. Tak volam chlapikovi, nech nas naviguje trochu xebe domov, a typek si zjavne myslel, ze mame auto, podla toho ako nam vysvetloval cestu.

Prideme k nemu, fajny chlapik, fuzy ako mroz, pupcisko, monterky pofarbene. Ze ci nechceme este aj dve kresla k tomu gaucu. Vravim: to neodnesieme, nemame auto. Chlapik sa pousmial. Taxme vzali gauc, jeden vpredu, druhy vzadu, presli asi 30 metrov, polozili gauc na zem sadli na neho a koniec. Tazky jaxvina. Plan B.

Esteze globalizacia neobisla ani tuto malebnu dedinku. Pridem k predajni nemenovaneho obchodneho retazca, strcim ojro do vozika, ficim s vozikom prec, scasti sa veziem ako na kolobezke, scasti sa obzeram nervozne, ci za mnou nebezi securitak. Ale nebezal. Ale aj taxme sa pre istotu dohodli s melquiadesom, ze povieme ze sme ho nasli lezat pri ceste, keby bol problem.

Nalozili sme gauc na vozik a potom to uz bolo lahke, len to vyzeralo dost brutalne, taky obrovsky gauc na tom nakupnom voziku, aj si to par ludi odfotilo. Horsie to bolo dostat do S-bahnu. Esteze tam bol vytah a bol dost velky. (Inac vytah do s-bahnu tu sluzi zaroven ako verejne wc, ani teraz to nebola vynimka, takze sme sli so zadrzanym dychom) Vozik sme nachali na chvilu hore a ked som sa po neho vratil, zistil som, ze niekto uz expresne vyriesil zahadu, nad ktorou som dumal celu cestu, a sice, ako dostat moje euro z nakupneho vozika. Ale co uz, gauc za jedno euro, to sa este da.

V S-bahne to bolo v poho, dali sme gauc do ulicky, sadol som na neho a sli sme(Melquiades sa z nejakeho dovodu ku mne nehlasil a sedel obdalec, ale mne sa slo fajne, tak pohodlne som v s-bahne este nesedel) Nastastie sme nemuseli prestupovat a viezli sme sa rovno az domov, snad tristvrtehodku, mozno aj viac, fakt cez cely cely Berlin az do opacnej dzury.

Trocha hektiky pri vystupovani, potom este po schodoch, lebo vytah bol prilis maly. Este na nas amplion na nastupisti nieco picoval, ale neregistroval som, lebo vozik strasne hrkotal, taxom si z toho ani nic nerobil, len mi Melquiades potom vravel. Este asi kilometer domov, lebo do busu by nas asi typek nepustil, ale s tym vozikom to bola pohoda. Takze ked pridete do Berlina na navstevu, uz mate kde spat. Tesite sa?

No ale som si povedal, nikdy viac taky transport, ale asi to budem musiet prehodnotit, lebo sme dostali ladnicku a mozno aj pracku a po nu treba ist.
Musim si zohnat tu vec, noo, dubielov fotrik to vola rudla a ine oznacenie som este nepocul, taka vec s kolieskami, potom by to uz mala byt brnkacka.

A velke diKy melquiadesovi. Mozno si ho pridam medzi friends. Este uvidim.