voilà. a je to tu zase. welcome to reality sweetheart. zas a znova zis?ujem, že odpoveď na večnú otázku načo som tu je tá istá. na hovno. svet je krásny a ja nanič. blá blá blá, ten istý kolotoč myšlienok ako vždy s rovnakým výsledkom - neschopná. možno som prežila polovicu svojho života, alebo viac, a nič neviem, nedokážem ... prečo? načo? akú to má cenu? kadiaľ? kam?

Sedím tu pod krídlami krkavcov
a chcem sa scvrknú? na maličké zrniečko
ktoré ľadový medveď zhltne na raňajky
Bože, nechaj ma zmiznú?
rozplynú? sa v mori nepoznania
nech ma vietor zabudnutia zanesie tam,
kde ostalo len tiché smutné NIČ

a zrazu sa mi to celé zdá úplne nezmyselné. zrazu mám chu? robi? tisíc vecí. chcem sa uči? po nemecky a po rusky. chcem sa stráca? v cudzích mestách a na cudzích miestach. chcem ís? bez toho, aby som vedela kam. chcem leža? na lúke a pozera? na hviezdy, objíma? stromy a zmoknú? do nitky. chcem pi? teplé mlieko, zbiera? maliny, chcem číta? jednu knihu za druhou, sedie? pri vode a opíja? sa vôňou lesa. nestara? sa o to, kedy ide autobus alebo či meškám. chcem uplies? sveter a strati? hlavu. zhlboka dýcha? a pozorova? ryby v rieke. chcem niekomu spravi? rados?. chcem stá? a pozera? sa, ako plynie svet okolo mňa. chcem chodi? bosá, cíti? vietor na tvári a trávu pod nohami. chcem sa vyspoveda? zo seba. chcem kriča? z plného hrdla a počúva? ozvenu v skalách, kotúľa? sa dole kopcom a počúva? zvuky sveta. chcem nájs? aspoň kúsok seba. chcem by?...