dnes ma napadla vec, ktora mi z casu na cas bludi hlavou..
raz sem a raz zase tam..
ako sa jej chce..
ale stale sa objavi v mojom prvotne a potom sa s nou pohravam a obraciam ju a snazim sa pochopit to, co zatial pochopene nie je..
premyslam nad technikou..
nad tym, ako vsetky veci, ktore ludstvo produkuje smeruju k tomu, aby sa dalo zit pohodlnejsie, rychlejsie a ako nas to vsetko ukracuje o cas a o tak mnoho krasneho..
pamatam si a nie je tomu zase tak davno, vlastne len par rokov dozadu, tu nebolo ani jedneho mobilneho telefonu a vsetci co sa chceli kamsi dovolat museli cele hodiny vysedavat pri telefone a vytacat cisla, aby sa dovolali, pripadne pocitat minuty, ci volajuci zavola..
myslim, ze to bolo krasne..
aj to nechavanie odkazov na malych listockoch a vedomie, ci sa ten ktory listok skutocne dostane do danych ruk, alebo budete musiet zase volat..
teraz nas kazdy zastihne kde chce, kedy chce a velmi casto to byvaju aj ludia, ktorych by sme najradsej nepoculi..
a co rozchody cez sms, pripadne smutne spravy typu stalo sa toto, alebo tamto..
obcas aj portable potesi, ale kolko to vsetko zoberie a kolko dava..
pocitace toho tiez porobia dost..
momentalne si nemozem velmi stazovat..
tato vec predo mnou mi pomaha komunikovat z blizkymi v dialke..
vytaca ma vsak patrocne dieta sediace cele poobedie v herni a strielajuce po vsetkom co sa pohne..
vytaca ma typ, ktory na internete najde navod ako vyrobit bombu a potom odpali polku cinziaku..
vytaca ma tiez uchyl s uslintanou klavesnicou, ktory ma plny kompik hambatych obrazkov cohokolvek..
doba z nas robi ludi zijucich dosti hekticky a ta rychlost sa stale stupnuje..
zrychluje..
zatial este v celku stihame, otazkou vsak je dokedy este..
a co nam potom zostane zo vsetkej nasej ludskosti..
z nas samych..
z podstaty cloveka..
z cloveciny..
z cloveka ako takeho..

pre vsetkych, ktory este funguju na vlastnej podstate a uvedomuju si, kde maju okrem plynu aj spiatocku(spomienky) a brzdu(cas zastavit sa a pozerat na to krasne okolo seba).....