stalo sa, ze sa usmievam uz od rana aj ked ma boli cely chrbat pri ohybani sa a natahovani sa..
od rana chodim vytoceny ako paragraf..
vytoceny a natiahnuty..
skruteny..
ale dobronaladovy..
naladeny..
zladeny..
vyladeny..
vnutorne vyvazeny..
uz nie na lane chodiaci a bojaci sa, ze zletim z vysky dole a roztrieskam sa v dolu sapito..
ma vcera kyberisticki mamfpicisti a jumping man straaaasne potesili..
teda aj ine veci..
som sa zacal cerit..
usmievat..
rehlit a podobne..
zena, ulica, dlan a kost stale mlci, ale ja som povedal vsetky slova a ked nestaci vypovedat vlastne myslienky a pocity, aj ked na tu priepastnu dialku, tak uz nic..
vcera som bol az prilis vazny..
neprirodzene..
vsetkym tym citalistom som dufam nepripomenul nejake rany zacelene z minulosti..
neotvoril..
som bol ako vysusena slivka..
ale unava je predsa len stav mysle..
a mysel je zase svieza..
neunavena..
tie jej vnutorne ruky, v hlave, uz nezvieraju myslienky v zarytych krcoch..
uz sa s nimi zase z lahka pohravaju..
zongluju..
hladia..
ani sanku si uz nesnazim zdemolovat..
mam zase priestor..
place..
kam sa pohybovat..
prudit a posuvat..
kam ist..
a hlavne sa dnes usmievam..
na veciach na ludi na.....
na vsetko..
vlk vo mne zacal cerit zuby..
aby..
aby sa natrieskal niecim novym, nieco prezil, aby bol..
tisicosemstokrat..
kilometer..
daleko od veci a ludi, od miest a preziteho, od toho co miluje..
lebo byt treba..
aj ked teraz akosi byt nemozem, nie naplno..
casu malo..
kvoli tisicosemstokrat kilometru..
+/-
ale vlk vo mne zase dycha..
v noci strasi copate dievcatka s cervenou satkou na hlavke a kosikom s dobrotami v dlaniach..
nie vrcanim, len tym, ze ho pocuju..
ked ho citia..
ale nepokuse..
len sa priblizi v tme a necha sa poskriabat za uchom..
a od prijemna zavrci..
dobracky..
vrrrrrrrrrrrrrrr..
a ujde do plneho prazdna, ktore bude plne pre mna a prazdne pre vsetkych ostatnych..


a vlcica v madame sa rozdycha ked bude pocut vrcanie..
ju pozdravte ak viete o kom vlcim..