Milujeme.
Prišla si ako všetky ostatné. Potichu a v tme. S plamienkami zreničiek s?a zrkadielok vesmírneho sveta. Nechceli ste nikdy nič. Žiadna v hrdosti svojej a vznešenej kráse slovanskej devy, čo zurčí potokom keď práve neprší, čo hlaholí hromom skôr ako zvon spadne z veže.

Opatrné.
Po steblách trávy šplhá sa myška. Oči stále vlhké, telo stále jemné, na dotyk skúpe a plaché ohybom. Pištiac po slobode v hlade svojej voľnosti. Unikajúc sieti a vyhýbajúc sa rohom.

Sama so sebou.
S polovičkou na rozdanie.
S otázkou či naozaj.
S otázkou či navždy.
S otázkou či osud.

V tichom želaní je výzva vašich krásnych tiel, čo prirovna? sa k zemi dajú. K zemi našej, čo posvojom orie svoje brázdy zvnútra.
V tvrdosti skaly, čo dáva chlieb pokoja a Tvojej ohnivej lásky z drahokamu.

A my?
Baníci pokladov, čo vynášame na povrch krásu, ktorá svetla sa bojí. Strážcovia chotára, čo veľký je s?a les. Bojovníci s odporom proti našemu bojovnu s vojnou v sebe samých. Zranitelní v pohľade len na ženu. Na Teba a na nás. Abyženám dobre bolo.

Aby ženám dobre bolo...