Ďalšou zaujímavou témou pri platení sú tzv. mikroplatby. Koncept je jednoduchý
-- mikroplatby sú platby, ktoré sa týkajú tak nízkych čiastok, že kartová
transakcia alebo prevod na účet je pre ne pridrahý. Väčšinou existuje
mikroplatobný systém (napr. český I Like Q alebo slovenský MicroPay), ktorý
spravuje vaše konto mikroplatieb. V prípade, že chcete na stránke zaplati?
napríklad za prečítanie článku, zadáte svoje heslo a platba niekoľkých halierov
alebo pár korún okamžite prebehne. Na mikroplatobné konto si väčšinou
neposielate viac ako pár stovák, preto sa tu netreba až tak stara? o
bezpečnos? (aj keď vonkoncom netvrdím, že je zlá).
Zdalo by sa, že je to všetko dobre vymyslené a malo by to fungova?. Momentálne
je však asi pravdou opak.
Princíp je jednoduchý -- za malé informácie na Internete zaplatíte malú
čiastku. Ak má server veľkú návštevnos?, pravdepodobne sa mu takéto
,,podnikanie`` oplatí a čo-to spolu s reklamou zarobí. V zahraničí sa však
takýto obchodný model neosvedčil. Problémom nie je technológia, tá je
premyslená väčšinou dobre. Problém je, že pri akokoľvek malej transakcii v
ľudskej (a zvláš? slovenskej) hlave nastáva dilema -- oplatí sa mi da? pár
drobných za prečítanie tohto článku? Keď je cena článku tak nízka, prakticky
nulová, nedal by sa zohna?
niekde na Internete zadarmo? Pri akejkoľvek platbe ľudí prirodzene staviate
pred dilemu -- zaplati?, či nezaplati?? Nie je ju možné vyrieši? tým, že sa
peniažky budú automaticky s?ahova? -- ľudia chcú by? informovaní o tom, za
čo koľko platia a chcú ma? možnos? sa rozhodnú?. Ak túto možnos? dostanú,
dostávajú sa pred problém, ktorý musia vyrieši?. Je to nepohodlné. Riešenia sú
tri (a uvidíme, že tak fungujú aj v reálnom svete).

Agregácia -- človek nie je postavený pred množstvo rozhodnutí o veľmi malých
sumách, ale pred jedno o sume trošku väčšej. Mnoho ľudí si každé ráno kúpi
noviny. Takmer nikto ich neprečíta úplne celé, ale v podstate mu tie jeho
noviny vyhovujú (a preto si ich kupuje).
Ak by ľudia dostali možnos? kupova? si noviny ,,po článkoch``, určite by
začali ,,filozofova?'', čo si kúpia a čo nie.
Agregácia je teda riešenie tohto problému. Dôležité je aj to, že sa tak
vyrovnávajú rozdiely v atraktívnosti -- niektoré silnejšie časti môžu
určitý čas podrža? tie slabšie. Keby
som vás postavil pred otázku -- kúpili by ste si všetky strany z tejto knižky,
každú za korunu? Kúpili by ste si všetky? Ako by ste sa rozhodli? Koľko
by vám to rozhodovanie trvalo?

Predplatenie -- podobá sa agregácii, akurát neplatíte za sadu informácií,
ale za možnos? neobmedzeného prístupu k nim určitý čas. Pre vydavateľov
informácií veľmi užitočný spôsob, dobrovoľná platba vopred je snom každého
podnikateľa.

Dotácie -- medzi tento spôsob zaraďujeme napríklad reklamu. V zahraničí
väčšinu výdavkov na časopis pokryjú inzerenti, ktorí si zaplatia správne
cielenú reklamu. Toto je aj dôvod, prečo je v súčasnosti na Internete väčšina
informácií zadarmo -- reklama na Internete sa ľahko cieli a často pokryje
náklady na tvorbu informačného zdroja.

Mikroplatby sa teda vo svete veľmi neujali. Je to škoda, keby existoval nejaký
spôsob, ako z tohto procesu vyňa? dilemu o platení, určite by to fungovalo.