MEMENTO EXKREMENTO
tak malo byvam so svojim ockom. proste sa obchadzame, nas casovy harmonogram sa denne prelina tak na 15 az 30 minut. zavse mi je z toho smutno, ked si to tak vsetko spocitam a uvedomim.
preto sa snazim vyuzit kazdu situaciu, ked sa spolu vyskytneme v kuchyni ci obyvacke. nedavno som sa mu pri takomto stretnuti stazovala aka som unavena a zmorena a demotivovana a vobec. on mal celkom dobru naladu, ale povedal mi, ze vcera sa citil velmi podobne. vravel ako znicene sedel na gauci a v tom si povedal: je to sice uplne na nic ale este vzdy sa moze upchat hajzel. a tak trochu na dusi pookrial.
tak toto mi porozpraval. ako v dobrych i zlych zivotnych situaciach mysli na to, ze sa moze upchat hajzel. a teda taky upchaty hajzel nie je vobec sranda. velmi ma ten vecer rozosmial. a pravdaze poucil.
cez vikend spolu so svojimi kamaratmi zhrnul tento pohlad na zivotne situacie do dvoch slov: MEMENTO EXKREMENTO

takze tak.
caka ma neprijemny mesiac, koniec koncov koho nie? uz teraz sa desim vsetkych tych povinnosti a stresov a zaveru skolskeho roku. medzi tym sa este desim osobnostnyni a existencnymi otazkami. proste miestami je to des. a bude.
no nezabudam na ten hajzel.