som akysi sam..
uzavrety v cudzom priestore..
zabedneny..
duty..
prazdny..
v svete niekoho ineho..
niekde, kde nepatrim a vlastne ani nemam co robit..
,kde sa stracam a vsetko z coho by som sa mohol tesit je tak vzdialene, ze zacinam zabudat ake to bolo vsetko krasne..
priestor mi pada na hlavu a kosti v nohach chvilami povoluju..
nemozem sa vsak zlomit, roztrhat, a vsetko bude zase, snad, lepsie..
dychatelne..
a zijuce..
ale co s nadejou, ked tuzene uvolnenie,ked vobec, pride za tak nehorazne a dlhu dobu..
vravim si vsak, ze cakat sa stale oplati..
mne..
komu??
bolo by fajn, ak by niekto cakal..
stal a nieco robil..
nie len zalozene ruky a prazdne frazy..
len slova..
bez obsahu a hrozy..
bezocive..
beznicoho..
nedostojne dvihnuta hlava kamsi hore..
ti co cakaju sa dockaju..
ale nie vsetci a vsetkeho..
lebo zivot obcas len berie..
nic neda..
a cloveku sa potom mali..
ked malo ma..
ked nema nic..
ale aj ten co nema nic a len je, je stale bohatsi, ako ten co ma nieco a nicim nie je..
ale kto je kymsi a kto nikym??
kto nieco ma, ked nikto predsa nema nic..
na dlho..
nikdy navzdy..
vzdy len na chvilu..
na kusok..
pre seba..
je mi akosi tazko..
teraz..
veci a ludia chybaju..
a aj ked cosi velmi daleko mam, nic z toho tu nie je..
ale bude zas fajn..
snad..
kto caka ten sa docka..
predsa raz musi.......