nexcem tym povedat, ze som sa upla na nejake veci a neviem sa ich vzdat, to nie...praveze sa zacinam nudit, ked sa iste veci dookola opakuju, stale tie iste miesta, ludia a cinnosti, nemam rada tradicie...milujem zmenu a nove podnety. koluje mi to v krvi. aj ked som niekedy z toho unavena, castokrat hladam /a miestami az velmi riskantne/ nove impulzy, co by ma vytrhli z tej nudy.
niekedy ma prepadne neodolatelna chut zbalit sa zo dna na den, nechat tu kamosov, rodinu, stare zname miesta, vypadnut na urcitu dobu niekde uplne prec a nikomu o sebe nedat vediet. a po case sa objavit. neviem, co to ma znamenat, ci je to normalka, ci chore...
ale nech moju mysel zamestnava cokolvek a v akejkolvek miere, vzdy kdesi hlboko v tajnej zasuvke mysle, mam svoj maly myslienkovo-spomienkovy inventar. a ci chcem alebo nie, ovplyvnuje moje konanie...