bol isty cas, pocas ktoreho som si kladol otazky..
otazok stale pribudalo a odpovede sa nerodili ziadne..
len dalsie zo vsetkeho prameniace otazky..
zavalili ma, postavili sa mi na hlavu a takmer ma vtedy zabili, znicili, rozdupali..
ale uz sa nepytam a odpovede prichadzaju same..
jedna za druhou..
ani veci uz su mi luto..
vlastne chcem, len jedno..
nepytajte sa ludia..
odpovedajte..
aj na neopytane..
vravte, aby ostatni poculi a aby aj oni mohli vraviet..
hovorit..
mysliet..
ale nemysliet si o sebe, ale mysliet na druheho a o druhom, lebo myslenie na seba a pytanie sa k nicomu nevedie..
nikam..
do nicoho..
na otazku where is my mind odpoved aj tak nie je..
je vzdy niekde inde.......