vraciam sa po náročnom víkende, strávenom s rodičmi, rýchlikom do Bratislavy, už tradične nabalená koláčikom a domácimi vajíčkami. najmä tie som s nekalou predtuchou kládla na zopár vzácnych knižiek: nejaké úchylné kusy potrebné pre smolenie diplomovky a k nim Chazarský slovník, ktorý mi láskavo zapožičal Ach.
knihy, pravdaže, strkám ešte do igelitky. (ó igelit - to? vynález!)

vo vlaku tŕpnem - stisk, trma-vrma a všetci by mi len do batoha kopali. žiarlivo ho strážim, vrčím.
úspešne vystupujem na Hlavnej stanici - veď čo sa mi už môže sta??
o-pa-tr-ne utekám na akurát prichádzajúcu 81, elegantne nastúpim, autobus sa rozbehne. s uľahčením zapínam discman, strkám si slúchadlá do uší -- spojka, brzda -- a nejaká neviditeľná sila ma hádže od zadných dverí cez prázdnu uličku rovno do stredu autobusu, nezadržateľne rýchlo (pred všetkými...) padám na chrbát, teda, ehm, na batoh, čo mám na chrbte a len v zlomku sekundy si pomyslím: Ach, diplomovka, slovník, vajcia, dementný šofér z JRD.

pád je prekvapivo mäkký (veď do toľkých vajec - ironizujem narýchlo), vidím čistú sivú, potom sivý kruh s bielymi okrajmi a niekto mi podáva ruku.
"Si ok?"
"Mmmhm."
"Vyzeralo to drsne."
"Hm. Vďaka."
"?"
"No, za tú ruku."
"Aha:)"

Na Zochovej sa mi ešte trasú kolená, zdolávam podchod a váham, či si mám hroznú pravdu, ktorá sa ukrýva v batohu, overi? hneď - alebo vlastne načo.
Rozhodne za mňa práve prichádzajúca električka.
Skormútene sa šuchcem po Líščom, ako fracek, čo na ihrisku stratil kľúčik.
Achovi ten Chazarský slovník kúpim, naš?astie ho nemal s autogramom autora; ale čo tie lingvistické zborníky od diplomovej vedúcej?!
Hneď v predsieni otváram vak a hlava sa mi točí od š?astia: stal sa zázrak, hosana! Len jedno vajíčko sa puklo, ostatné sú neporušené!
Chytám sa zástery a z vďaky budem ma? na večeru chlebík vo vajíčku.
Mňam.
(Knižkám sa nestalo nič zlé;)