no .. dufam , ze to davam do blogu , lebo som trochu pil ;D, a este st5ale su moje zmysliu opantane :P
takze od zaciatku, povodne to malo byt len poviedka ktoru som napisal okolo roku 2003-2004 , kto si to ma pametat , ale asi pridam nieco z dnesmeho vecera::

Obycajne nepijem ale dnes ma k tomu donutili, boli sme v Bastione,fakt super pub , kde som sa stretol s 12 z 28 spoluziakmi z gympla co je fakt uspech na nasu triedu, a nehal som sa ukecat aby som vypil 3 piva na eX, pravdupovediac normalne vypijem 1 pivo , ale pred tymi 3 na eX som mal este 3 ;D, takzze som sa tak troxu opil :p , noo a potom som isiel na nocak o 23:56 ale nestihol som ho , tak som sa nehal ukecaat ze pojdem do mejdanu, kde som stratil sluch, a v bastione siom strtraytil hlas:P

no a teraz ked pisem toto este stale som opity trosu a citim sa troxu dezorientovany
Co som sem ale povodne xel dat je story ktoru som pisal asi v 2003-2004, tak ju sem davam (mozno sa vam bude zdat troxu naprd ale budem rad kazdemu vasmu nazor ) Dakujem::

Život Smrti

Bol to hrozný podvečer. Hustý lejak znižoval viditeľnos? na nulu. Dnes neuvidím ako za Vrchy stratených zapadne slnko. Idem ďalej. Moja cesta je dlhá, takmer nekonečná. Ak sa Tam chcem dosa? čo najskôr, musím pokračova?. Som samotár. Už som si zvykol na takýto život. Nemám už mnoho priateľov. Mnohý už zahynuli, a tí čo žijú sú samotári ako ja a naše cesty sa krížia zriedkakedy. Nemusím sa bá? upírov a vlkodlakov. Naš?astie, nikto z nich na mňa nemá chu?. Jediný koho sa obávam sú smrteľníci. Dúfam, že ich stretnem cestou minimum. Nemajú radi takých ako sme my – boja sa nás, a ani sa nás nesnažia spozna? ako väčšinu vecí, ktorým nerozumejú a nechcú porozumie?, čes? výnimkám, proste to zničia. Asi to majú v krvi.
Raz som stretol jedného trpaslíka, volal sa Graustin, bol to trpaslík. Ozaj ja sa volám Sirgon, ak som ešte nespomenul. No, ten trpaslík bol ešte vcelku v pohode, osvietený to chlapík. Chcel sa bi?, ale nemal som akosi náladu, ale zomrie? bez boja? To som nechcel, tak som sa s ním začal rozpráva?. Ja že: „Prečo sa chceš bi??“, a on „Prekážaš“, ja „Komu?“.
„Mne!“
„Prečo?“, Graustina to začalo už štva?.
„Ak si myslíš, že ma ukecáš, tak sa mýliš. Ja zložím zbraň a ty sa na mňa vrhneš!“, znervóznel ešte viac. Jeho nablyš?aná sekera už čakala len na správny okamih.
„Ty skurvený drobec, čo si myslíš, že si? Vylezieš si zo svojej jaskynky a ideš na lov? Ty si určite nestretol takého ako ja?!!!!?!!! Vieš čo si myslím, aké mám zvyky a tak?!!?!! Každý jebo, ktorého stretnem na mňa zaútočí, a ani nevie aký sme. Myslíš, že ma to baví takto chodi? po svete a zabíja? neuvedomelú inteligenciu či vymletého sedláka s vidlami?!? Nikto z nich nevie, akí sme. Myslia si o nás, že sme požierači ľudí a takmer nikto sa s nami nebaví, čes? výnimkám. Koľkých si už stretol, Há?!“ Tvár mladého trpaslíka pomaly sklesla tak ako aj jeho bojová nálada a sekera. Pokrčil plecami. „No, zatiaľ len teba.“, odpovedal Graustin tichým hlasom. „Priznávam,“, pokračoval som „že mnohý z nás požierajú iba ľudí, ale väčšina je mierumilovná a k požieraniu ľudí sa poníži len v krajnom prípade,“ a vysvetlil som mu ako to s nami chodí. Teraz je z neho celkom fajn kamoš s ktorým sa dá perfektne porozpráva? a už sa vyhýba takýmto trapasom.
Ďalší, ktorého by som rád spomenul, nech mu je zem ľahká (heh), je (teda bol) Ilijol. Bol to „vznešený„ paladin. „Vznešený„ - pyšný a namyslený (ani mi ho ľúto nebolo). Paladin ako z knižky – biely kôň so zlatými popruhmi, nablýskaná zbroj. Niekto by povedal, že je udatný, úctivý a čestný. Nakoniec sa z neho vykľul odporný had, ktorý sa snaží vypudi? zlo, ale to najväčšie sa skrývalo v ňom. V starej čínskej mytológii nájdeme príbeh o šľachticovi, ktorý celý živo prežil hľadaním drakov a bojmi s nimi, ale za celí svoj život žiadneho nenašiel a až na smrteľnej posteli si uvedomil, že ten drak bol v ňom. No vrá?me sa k Iljolovi, keď ma už zďaleka videl, oči sa mu doširoka otvorili a nahodil úsmev číslo „1„ až mu bolo vidno jeho zožltnuté zuby, akoby bol našiel nejaký poklad alebo získal ďalšiu trofej. Tou trofejou som mal by? ja. Nebol až tak tuhý ako predstieral. Zrejme mu sudičky pri narodení prisúdili nesprávne presvedčenie. Ale nebudem ho spomína? a o mŕtvych len dobre a o nemŕtvych ešte lepšie.
Pri spomienkach zabúdam na čas. Večer už postúpil a prestalo prša?. Fúkal studený severný vietor, no oblaky, ktoré zastierali celé nebo, plávali na sever. Útržky v oblakoch odkrývali vždy len čas? oblohy. Keď sa dostal k mesiacu, bol vidie? celý, ale osvietená bola len polovica. Hviezdy v trhlinách boli jasné. Mračná s pomaly trhali.
Vyšiel som z riedkeho lieskového lesa na planinu s nízkymi krovmi. Zelená lúka bola osvietená mesiacom. V strede sa páslo okolo čistinky stádo pakoní. Vyhladol som. Dnes večer sa bude lovi?.
Zatiaľ ma pakone nevideli, alebo si ma nevšímali. Prešiel som na južnú stranu lúky, aby nezacítili môj pach, ktorý je fakt hnusný. Verte, rozkladajúce sa mäso nevonia najlepšie. Pomaly sa plazím od juhu k pakoňom. Už som len 20 metrov od nich, už len 15, už len 10, bum. Cíti? zmenu vetra a je to južný vietor!! Sakra ja sa chcem dnes poriadne najes?. Vo mne zavládla panika. Musím kona? hneď, lebo budem hladný. Rozbehnem sa k stádu. Už som pri najbližšom pakoňovi. Zacítil ma !SAKRA! Nadávam v duchu, ale ešte ho stihnem chyti? za chvost. Rozbehol sa. Ja som spadol a on ma začal ?aha? po lúke. Mäso sa trhalo a kusy ostávali na zemi za pakoňom. Ak niečo nepodniknem ostane zo mňa len skeleton. Začal som sa pomaly, ale isto pri?ahova? po jeho chvoste s vypätím všetkých mojich zvyšných rozkladajúcich sa svalov. Pomaly, ale isto som sa mu dostal na chrbát. Takto som chvíľu jazdil na pakoňovi. Okolo mňa bežalo celé stádo. Niekto, kto by ma videl z diaľky by si mohol pomyslie?, že som kavboj. Dostal som sa pakoňovi až ku krku a pevne som sa ho chytil za rohy. Chvíľu som rozmýšľal, ako ho zabijem. Skúsil som sa mu zahryznú? do krku, ale kožu tam mal hrozne hrubú. Zrazu ma napadla bezkonkurenčná myšlienka. Vytiahol som mu z očí oči. Ponúkol som sa. Vzápätí začal pakôň divo beha? akoby bol slepý. Cez očné bulvi som strčil dnu prsty a vytiahol som mu mozog. Zviera okamžite padlo na zem a zavalilo ma. Ležal som tam privalený pár minút, kým som nazbieral ako-tako síl na vytiahnutie sa spod zviera?a. Zatiaľ som si vychutnal mozoček-lahôdka. Potom som sa z neho vytiahol. Chvíľu som ešte oddychoval a potom som sa do neho pustil. Náramne som si pochutil. Neverili by ste čo dokáže toľko čerstvej krvi a mäsa spravi? s nemŕtvym. Telo sa mi začalo regenerova?. O malú chvíľu mi dorástlo všetko mäso, ktoré predtým zo mňa opadalo a svaly spevneli. Bol som silný ako nikdy predtým. Milujem tento pocit. Je to ako znovuzrodenie.